Fyzický kontakt v ľadovom hokeji
Fyzický kontakt v ľadovom hokeji detí
Ľadový hokej je kontaktný kolektívny šport o túžbe vyhrávať, nie o nenávisti k súperovi. V týchto intenciách by sme mali primerane a postupne učiť deti a mládež všetko to, čo je v súlade s pravidlami.
Základy telesného kontaktu
- Hra telom (Body checking) - snaha hráča získať výhodu nad protihráčom využitím vlastného tela,
- fyzický kontakt (Body Contact) - stret protihráčov (náhodný kontakt),
- zručnosť používaná hráčom, ktorý sa dostáva do hry telom úmyslom súpera, pre zbavenie sa fyzického kontaktu protihráča a udržanie kontroly nad pukom,
- pritlačenie na mantinel - brániaci hráč sa snaží pritlačiť a udržať útočiaceho hráča pri mantineli,
- sebadôvera hrať do tela pri dodržiavaní pravidiel.
(Ne)zakázať
Tak ako v Kanade a v USA, tak aj na Slovensku prebieha diskusia o určení najvhodnejšej vekovej hranice, ktorá by sa týkala zákazu fyzického kontaktu hráčov v zápase – poranenia najmä krku a hlavy (netýka sa náhodného fyzického kontaktu). Hranica je v niektorých štátoch USA a provinciách Kanady stanovená na 13 rokov. Cieľom zákazu je nielen znížiť počet zranení, ale aj zrýchliť hru, zvýšiť počet strelených gólov, dať aj fyzicky menej vyspelým deťom šancu presadiť sa a tiež takto napomôcť ku zvýšeniu počtu mladých hráčov v kluboch.
Sú názory, že fyzickýý kontakt by mohol byť povolený v kategórii prípravky, pretože tam sú minimálne rozdiely vo veľkosti tela hráčov, než ako je tomu u 13-14-ročných atlétov v období ich individuálnej akcelerácie rastu. Iní zas argumentujú názormi, že prax fyzického kontaktu v mladom veku pripravuje mladých hráčov pre tvrdšiu hru vo vekovo starších kategóriách.
Telesný kontakt
Fyzický kontakt v ľadovom hokeji vychádza z toho základného – z korčuľovania. Kombinácia rýchlosti korčuľovania, používania hokejky, rýchlosti vystreleného puku, možnosti kontaktu s protihráčom, mantinelom a konštrukciou bránky, pokusu vyhnúť sa súperovi, zhoršenej kvality ľadovej plochy zvyšujú riziko úrazu.
Kontrola tela, hra telom patrí k obranným herným činnostiam hráča a hráča by sme mali učiť, v súlade s pravidlami, efektívne používať svoje telo pre získanie puku, efektívne používať svoje telo na ochranu puku. Učiť ho predvídať, kde je a kde bude puk, kde sú a kde budú vlastní hráči i súperi, kde je mantinel či bránka. Učiť hráča, ako môže, predvídaným bežným kontaktom so súperom, zabrániť odstaveniu, zraneniu svojho spoluhráča. Už v mladom veku by mali tréneri učiť hráča správnu techniku bodyčeku, aj keď takúto obrannú techniku bude mať zakázanú používať v zápasoch v detských a mládežníckych kategóriách.
Riziká spojené s úrazmi v detskom a mládežníckom ľadovom hokeji nedokážeme úplne vylúčiť, ale ich obmedzujeme správnou prevenciou. Percento výskytu úrazov výrazne ovplyvňujeme dodržiavaním pravidiel ľadového hokeja, starostlivosťou o výstroj (bezpečný a zdravotne nezávadný), fyzickou a psychickou pripravenosťou hráčov, vhodnou stravou spojenou s regeneráciou síl a odpočinkom, lekárskymi prehliadkami a koučingom v zápase.
Pri zákaze fyzického kontaktu hráčov môže viesť pri veľkej rýchlosti vyhýbanie sa kontaktu medzi hráčmi neraz k oveľa nepríjemnejším zraneniam, ako pri kontakte priamom. Nebudú hráči limitovaní o telesný kontakt ochudobnení o rozvoj svojho hokejového majstrovstva? Alebo bude hokej v detských a mládežníckych kategóriách príťažlivý aj bez fyzického kontaktu? Nebude to na tréningoch a v zápasoch stále iba o diváckom záujme zo strany rodinných príslušníkov detí, hrajúcich hokej?
Tréner učí hráča nielen techniku hry telom, ale ho učí aj hru telom od súpera prijať, zvládnuť ju bez ujmy na zdraví - modelovaný tréning, učí ho po páde zorientovať sa v priestore a v čase a zapojiť sa čím skôr do prebiehajúcej hry. To si vyžaduje venovať v tréningu na suchu i na ľade patričnú pozornosť nácviku prvkov obratnosti (poznatky z gymnastiky) a bezpečných pádov (poznatky z úpolových športov).
Fyziologický vývoj
Aký je v dnešnej dobe vývoj detí po stránke somatickej? Majú zabezpečený dostatok vhodnej stravy, pohybovú aktivitu, dostatok spánku? Majú zabezpečený optimálny psychický vývoj? Nežiadame od detí v hokeji viac než na čo majú? Nechcú rodičia viac ako deti?
Zvyšuje sa počet detí s nadváhou, obezitou. Deti majú menej pohybu, nevhodne sa stravujú – ale toto nezastavia zákazy úradníkov smerované k tomu, čo sa má predávať v školských bufetoch. Lenže niektoré z týchto detí chcú hrať hokej – dajme im príležitosť, aby na sebe popracovali. Pri ich „nemotornosti“ im chýba zdravá bojovnosť a fyzické kontakty s pohybovo vyspelejšími rovesníkmi ich môžu odradiť od hokeja (stáva sa, že spočiatku viac kľačia, ležia na ľade ako korčuľujú).
Tréner (koučing)
Pozícia trénera v detskom a mládežníckom hokeji býva zneužívaná tlakom od rodičov, hráčov, funkcionárov. Kvalifikovaný tréner nesie zodpovednosť za svojich hráčov, za ich hru podľa pravidiel, za to ako sa správajú. Ťažko sa pracuje trénerovi na zvyšovaní výkonnosti svojich zverencov, keď ich má v družstve málo, keď chýba vnútorná výkonnostná konfrontácia.
Ťažko sa spolupracuje komunikatívnemu trénerovi s deťmi, ktoré si prinášajú do hokejového kolektívu, podobne ako do kolektívu v škole, špecifické deštruktívne výchovné maniere z rodiny – sebectvo, rozmaznanosť, lenivosť, nedisciplinovanosť, náladovosť, závisť, klamstvo, samoľúbosť, arogantnosť, nezodpovednosť, zákerné aktivity. Ako má dieťa vedieť, že robí niečo zlé, keď ho rodičia na to neupozornia a nevysvetlia mu to? Tréner tiež vychováva hokejový kolektív, ale to nie je hlavná náplň jeho činnosti. (Ne)vychované dieťa je predovšetkým vizitka rodiny.
Ale čo s trénerom, ktorý vedie v zápase hráčov k honu na najlepšieho strelca súpera či k nefér zákrokom na súpera? Dokáže amorálny a slabo pripravený tréner vychovávať vysoko kvalifikovaného hokejistu? Alebo len tak na okraj, učiť hráčov zručnosti fyzického kontaktu, realizovať strečing s medzerami v poznatkoch z anatómie, fyziológie, biomechaniky? Samozrejme sú aj medzi trénermi výnimky.
Konkurenčné prostredie vysoko kvalifikovaných, dobre platených trénerov s materiálnym a priestorovým zabezpečením tréningov v detských a mládežníckych kategóriách umožní robiť dobré meno tejto hre a to sa odzrkadlí aj v nácviku a využívaní telesného kontaktu v súlade s pravidlami. Vtedy vytvoríme predpoklady pre to, aby sme videli bezpečnejšiu hru a nedali zámienku funkcionárom, aby vytvárali bezpečnejšiu hru svojimi zákazmi.
Rozhodca
Stráži dodržiavanie administratívnych náležitostí, pravidlá hry, ale silou svojej osobnosti tlmí vášne. Rozhodca by mal v detskej kategórii komunikovať nielen s trénermi ale aj s hráčmi. Trpezlivosť je majstrovstvom rozhodcu, pretože dokáže vysvetľovať prečo? Vysoko hodnotený býva u rozhodcu cit pre hru.
Rozhodovanie rozhodcu je neraz veľmi náročné, býva ovplyvňované trénermi, rodičmi, hráčmi, divákmi. Ak príde k fyzickému kontaktu väčšieho dieťaťa s veľkosťou menším hráčom, ktorý padne, býva zvykom žiadať trest.
Problematika výskytu úrazov je z jednej strany limitovaná pravidlami hokeja a z druhej strany praktizovaná rozhodcovským pohľadom najmä na závažné fauly v hre - napadnutie hlavy a krku, napadnutie zozadu pri mantineli, zrazenie protihráča pádom pod nohy a podobne.