ZDRAVÁ CHRBTICA

KRČNÁ CHRBTICA A BOLESŤ

Každá anomália v krčnej oblasti môže mať negatívny dopad na náš zdravotný stav. Akútne a chronické problémy v hlave, krku vyvolávajú ďalšie ťažkosti v ramenách, v chrbte, hrudníku, vnútorných orgánoch, bedrách, dolných končatinách ... a recipročne majú odozvu v cervikálnej a kraniálnej oblasti. Všetky tieto ťažkosti sa posúvajú z kategórie seniorov do kategórie juniorov. Častým riešením bolestí, závratov, strát vedomia, pocitov zvracania, tŕpnutia a mravčenia prstov, ťažkostí s dýchaním, pregĺganím ... býva liečba tabletkami, pridávané sú infúzie, injekcie. Liečba neraz zapríčiní reťazové poškodenie iných orgánov a biochemickú nerovnováhu organizmu. Vrcholným riešením je cervikálna chirurgia s možnými rizikami.

Blízka vzdialenosť zdravotných ťažkostí

Takmer všetky patológie vychádzajúce z dolných končatín, malej panvy, kostrče, driekovej a hrudnej chrbtice sa odzrkadlia aj na staticko-dynamických zmenách krčnej chrbtice a hlavových kĺbov.

Šikmo postavená panva bez prítomnej anatomickej príčiny vzniká reflexným mechanizmom pri blokádach hlavových kĺbov. Subjektívne sa pacienti sťažujú na bolesti v krížoch, hlavne v segmente L₅-S₁ v konečných (terminálnych) fázach pohybu bez vyžarovania do dolných končatín. Bolesti bývajú provokované statickou záťažou alebo polohou vo výdrži.

Objektívne je táto porucha sprevádzaná šikmým postavením panvy, spazmom chrbtových svalov, bolesťami v krížoch, ale pohyb nemusí byť obmedzený. Blokády často lokalizované v segmente atlas-occiput (zrastenie prvého krčného stavca atlasu so záhlavnou kosťou) sa veľmi dobre odstraňujú manipuláciou, postavenie panvy sa vyrovná a zaťaženie končatín je symetrické.

Skapulárna dyskinéza

Jednou z príčin, ktoré vedú k bolestiam v krku, býva skapulárna dyskinéza, ktorá sa vzťahuje na abnormálnu pokojovú polohu lopatky a jej abnormálny pohyb počas elevácie ramena (zdvihnutie).

Keď zdvihneme rameno pri vykonávaní činnosti, napr. pri položení predmetu na vysokú policu, lopatka sa otáča nahor a podopiera rameno.

Ak jeden alebo viaceré stabilizačné svaly lopatky nepracujú správne, lopatka sa rozkmitá a pohybuje sa v opačnom smere ako ramenný kĺb. To má za následok obmedzený pohyb. Slabosť svalov ovládajúcich lopatku má za následok abnormálny pohyb, ktorý nazývame skapulotorakálna dyskinéza, čo býva spojené s tým, že lopatka sedí nižšie ako druhá strana a tiež ďalej od chrbtice. 

1. Svalové napätie a zápaly: Nadmerné napätie alebo zápaly svalov v krčnej chrbtici môžu vyžarovať do oblasti pod lopatkou, čo spôsobuje pocit vystreľovania alebo bolesti.

2. Stláčanie nervových koreňov: Herniované disky alebo iné podmienky, pri ktorých bývajú stláčané nervové korene v krčnej chrbtici, môžu spôsobiť bolesť, ktorá sa prenáša do oblasti pod lopatkou.

Aká je diagnóza pre zobrazenú krčnú chrbticu?
Sinistrokonvexná (ľavostranná) skolióza, napriamenie krčnej lordózy s naznačenou kyfotizáciou v segmente C₃-C₅, disky v oblasti C-lordózy s redukciou výšky, incipientná (začínajúca) chondróza (tvorba chrupavkovitého tkaniva) diskov C₂-C₃, C₃-C₄, C₄-C₅. Cervikálna kyfóza spôsobuje nepriaznivé mechanické napätie na diagonálnych vláknach dura mater. V reakcii na to sa chrbtica kompenzačne krúti a otáča, aby sa znížilo toto napätie. Vysoké percento pacientov s Cobbovým uhlom nad 30 ° má kyfotický krk.

Aká bola doterajšia liečba?
Učiť sa štyri roky žiť s bolesťou a užívať tabletky.

V ďalšej časti webovej stránky sa sústredíme najmä na informácie potrebné na riešenie problematiky s uvedenou diagnózou. 

Svalová anatómia

Po bokoch veľkého záhlavného otvoru (foramen magnum – otvor do lebečnej dutiny, ktorým prechádza predĺžená miecha do miechy v chrbticovom kanále) sú na vonkajšej strane hlavice záhlavnej kosti kĺbové kondyly (condylus occipitalis) – kĺbové spojenie lebky s nosičom (atlas).

Problémy v krčnej chrbtici, hlave spôsobuje aj nerovnováha svalových partií: 

Pre optimálne fungovanie organizmu, zabezpečeného posturálneho držania hlavy potrebujeme mať v rovnováhe všetky svalové partie tela, nielen tie v oblasti krku a hlavy.

• Hlboká vrstva krátkych chrbtových svalov: rozštiepené medzistavcové svaly a rotátorové svaly (mm. multifidi et rotatores),​ 
• hlboká vrstva hlbokých šijových svalov: menší zadný priamy val hlavy (m. rectus capitis posterior minor), väčší zadný priamy sval hlavy (m. rectus capitis posterior major), horný šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis superior), dlhý šikmý sval hlavy (m. obliquus capitis inferior), žuvacie svaly, 
• hlboká vrstva dlhých chrbtových svalov – vzpriamovač chrbtice (m. erector spinae) a tu sakrospinálny systém: najdlhší sval chrbta (m. longissimus), po oboch stranách šije sú dva valy, ktorých základ vytvára polotŕňový sval hlavy (m. semispinalis capitis) a remenný sval hlavy (m. splenius capitis), 
• povrchová vrstva chrbtových svalov: zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior), 
• krčné svaly: dlhý sval krku (m. longus colli), krčné svaly (mm. scaleni), nadjazylkové a podjazylkové svaly, kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus), 
• svaly ramena: zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), malý kosoštvorcový sval (m. rhomboideus minor), lichobežníkový sval (m. trapezius).

Lichobežníkový sval

Za veľkým záhlavným otvorom vybieha šupina kosti záhlavnej (squama occipitalis), vyklenuje sa dozadu a hore do lebečnej klenby, končí sa vonkajším záhlavným hrbolom (protuberantia occipitalis externa), od ktorého ide v strednej rovine späť k záhlavnému otvoru do lebečnej dutiny hrana - vonkajší záhlavný hrebeň (crista occipitalis externa), ktorý predstavuje úponovú líniu pre šijový väz (ligamentum nuchae).

Od vonkajšieho záhlavného hrebeňa sa laterálne na obe strany rozbiehajú paralelné zdrsnené oblúkovité čiary: bližšie k záhlavnému otvoru dolná šijová čiara (linea nuchae inferior), na ktorú sa upínajú krátke hlboké svaly šijové (subokcipitálne), od vonkajšieho záhlavného hrbola horná šijová čiara (linea nuchae superior) pre úpon lichobežníkového svalu a kývača hlavy a nad ňou najvrchnejšia šijová čiara (linea nuchae suprema) pre úpon povrchovej šijovej fascie. Na záhlavný hrebeň sa upína šijový väz (ligamentum nuchae)

Horná časť lichobežníkového svalu (m. trapezius pars superior) začína od vonkajšieho záhlavného hrbola, vonkajšieho záhlavného hrebeňa, hornej šijovej čiary, eventuálne až najvrchnejšej šijovej čiary, šijového väzu, od tŕňových výbežkov všetkých krčných stavcov. Horné snopce zostupujú dole a upínajú sa na nadpleckovú časť kľúčnej kosti. Stredné snopce (m. trapezius pars medius) idú horizontálne a upínajú sa na nadplecok (acromion) a priľahlú časť hrebeňa lopatky.

Ak je svalový pletenec fixovaný, vystiera hlavu pri obojstrannej kontrakcii a nakláňa ju na stranu kontrahovanej časti  pri jednostrannej kontrakcii.

V zadnej časti krku je lichobežníkový sval primárne inervovaný z vedľajšieho hlavového nervu (n. accessorius), ktorý vystupuje z hrdlového utvoru (foramen jugulare) na záhlavnej kosti. K hornej časti svalu smerujú aj vetvy z krčnej spleti (plexus cervicalis), obsahujúce vlákna z C₂-C₄. Aponeurotický začiatok lichobežníkového svalu v okolí tŕňového výbežku C₇ má výrazný vplyv na plastiku chrbta.

Pohyblivosť krčnej chrbtice

Rozsah pohybu do predklonu je do 45 ° a do záklonu tiež do 45 ° v oblasti spojenia hlavy a krku, potom medzi stavcami C₅-C₆. Úklon je v rozmedzí 45 ° na každú stranu. Rotácia môže dosahovať až 80 ° na každú stranu (pri predklone hlavy sa uskutočňuje rotačný pohyb v oblasti hlavových kĺbov a v záklone je to v úseku dolnej chrbtice). 

Articulatio atlantoaxialis mediana (stredný kĺb atlasu a zubu čapovca) má styčné plochy na zube čapovca (dens axis) vpredu i vzadu. Predná plôška sa opiera o kĺbovú jamku pre zub čapovca (fovea dentis) na nosiči, zadná o priečny väz nosiča (ligamentum transversum atlantis), ktorý je v týchto miestach potiahnutý chrupavkou.

Zaujímavým prípadom sú sovy, ktoré dokážu otočiť hlavu vraj až o 270 ° na každú stranu, majú až štrnásť špecifických krčných stavcov, ale nemajú napr. pohyblivé oči. Niektorí ľudia nedokážu otočiť hlavu ani o pár stupňov a otáčajú sa celý - ako hostinský Rambousek v kultovom českom filme Vesničko má středisková. 
Zaujímavosťou pravopisu je, že v slovenčine sa mláďa sovy volá aj sôvä!

Pri prudkom záklone hlavy (dopravná nehoda, obesenie ...) môže dôjsť k ruptúre krížového väzu nosiča (ligamentum cruciforme atlantis) a tým k smrti (pohyb zuba čapovca do miechy).

Axiálna rotácia C₁ v atlanto-axiálnom kĺbe je silne spojená s axiálnou transláciou a bočným ohybom. Hlavným dôvodom je bikonvexný tvar kĺbových chrupaviek na oboch protiľahlých fazetách v bočnom atlanto-axiálnom kĺbe. Smer spojeného pohybu krčných stavcov C₀ a C₁, keď sa axiálne otáčajú, demonštrujú bočnú flexiu na opačnú stranu (kontralaterálny spojený pohyb). Subaxiálna krčná chrbtica zároveň vykazuje spojené bočné ohyb na stranu axiálnej rotácie (ipsilaterálny spojený pohyb). Odchýlka tohto spojeného pohybu je veľká.

Nosič sa otáča okolo zuba čapovca (C₁-C₂) o 40 ° na každú stranu. Striedavo napínané krídlové väzy (ligg. alaria), napnuté od zuba čapovca šikmo vpred ku kosti záhlavnej (os occipitale), obmedzujú rotačný pohyb medzi nosičom a čapovcom. Rotácia medzi C₂-C₇ je 40 °.

Hyperrotačné pohyby hlavy (krku) môžu viesť k závažným poškodeniam chrbtice (najmä v dolnej časti) až k smrti – násilný pohyb vídavame v akčných filmoch, keď je rukami prudko pootočená hlava protivníka a to je sprevádzané následným akustickým chrupnutím ruptúry väzov v krku..

Tzv. zlomený väz

Je to súhra okolností pri nejakom úraze (napr. autonehoda, rôzne druhy pádov ...), kedy je zasiahnutá krčná chrbtica (hlava) a pri tejto akcii dochádza k pretrhnutiu (ruptúra) väzu, väzov, ktoré fixujú zub (dens) čapovca (C₂ axis), ktorý sa potom neriadeným pohybom vysunie z jamky pre zub čapovca v prednom oblúku nosiča (C₁ atlas) a fatálne poškodí nervové štruktúry miechy. Prípadne je to tzv. zlomený väz, vyvolaný po údere do zátylku aj so zlomeninou (fraktúra) zubu čapovca.

Krčná chrbtica a blúdivý nerv (n. vagus)

Medzi postavením stavcov chrbtice a stavom vnútorných orgánov môže byť súvislosť (viscerovertebrálne vzťahy) – vzťahy medzi vnútornými orgánmi (visceris) a súvisiacimi stavcami (vertebrae). Ale napr. ak pacientovi nepracuje dobre pečeň, nebýva za tým blokáda hrudnej chrbtice ale blúdivý nerv, ktorý sa pripája priamo z mozgu a inervuje podstatnú časť vnútorných orgánov a jeho možný útlak sledujeme v krčnej chrbtici.

Hlavové nervy (nervi craniales)

Tak hlavové ako aj krčné nervy potrebujú na svoju bezchybnú funkciu dostatočný priestor - veľkosť a tvar stavcov a platničiek, vzdialenosti medzi nimi, fyziologicky funkčné väzy a svaly.

• Trojklanný nerv (n. trigeminus) vybieha z lebky násadcovitohlávkovým otvorom (foramen stylomastoideum). Zabezpečuje kožnú citlivosť tváre. Pri jeho dráždení (niekedy stačí aj prievan) vznikajú neuralgické bolesti, ktoré sa objavujú pri ochorení zubov, vedľajších nosných dutín, po úrazoch tvárového skeletu. Pri jeho dráždení sa mení zafarbenie tváre (zblednutie, sčervenanie), objavuje sa slzenie, výživové poruchy rohovky. Lézie spôsobujú obmedzenie žuvania.
• Lícny nerv (n. facialis) ovplyvňuje mimické svaly (napr. jeho lézia spôsobuje poklesnutý kútik úst), inervuje svaly, ktoré dvíhajú jazylku (os hyohydeum) - nemá kĺb, pomocou väzov je zavesená na oboch stranách na výbežkoch spánkovej kosti (os temporale). Lézie nervu ovplyvňujú aj chuť. 

Hlavový postranný zmiešaný systém (senzitívne i motorické nervy): 

• Jazykovohltanový nerv (n. glossopharyngeus) – lebku opúšťa cez hrdlový otvor (foramen jugulare –párovo sa nachádzajú laterálne na pomedzí záhlavnej a spánkovej kosti) a smeruje ku koreňu jazyka. Senzitívne inervuje hltan, mandle, zadnú časť jazyka, stredné ucho. Motoricky inervuje svaly podnebia a hornú časť hltanu, m. stylopharyngeus, uplatňuje sa pri pregĺganí, zaisťuje chuťovú inerváciu zadnej tretiny jazyka. 
  Poškodenia vedú k poruchám pregĺgania, k poruchám chuti v zadnej časti jazyka. Dráždenie (kompresia) nervu vyvoláva bolesti, ktoré vystreľujú z mandle do okolia, do vonkajšieho a stredného ucha. 
• Blúdivý nerv (n. vagus) – vybieha z prednej miechy a vystupuje z lebky hrdlovým otvorom (foramen jugulare) a prechádza krkom. Inervuje hltan, hrtan, srdce, veľké cievy, dýchanie, zažívanie. Lézie vyvolávajú pregĺgacie ťažkosti. Stretávame sa s reflexom zvracania. Obrna nervu - tachykardia (zrýchlenie rytmu), dráždenie nervu - bradykardia až zástava srdca

Spleť krčných nervov s blúdivým hlavovým nervom (zelená).

• Vedľajší nerv (n. accessorius) – vystupuje z lebky hrdlovým otvorom. Jedna vetva je prepojená s n. vagus. Inervuje štruktúry v hrdle, niektoré krčné svaly, hltan, hrtan, pažerák. Je dôležitý pre kývač hlavy – pri poškodení nervu dochádza ku skrúteniu hlavy na jednu stranu (torticollis) a lichobežníkový sval – pri poškodení nervu nedokážeme pokrčiť rameno. Dráždením nervu sa v oboch svaloch vytvárajú spazmy.

Miechové nervy (nervi spinales)

Krčná spleť (plexus cervicalis) C₁-C₄

Spleť z ventrálnych vetiev je uložená pod kývačom hlavy, postupuje na stredný šikmý sval (m. scalenus medius) a na zdvíhač lopatky (m. levator scapulae), pokryté sú krčnou fasciou. Zo splete vystupujú senzitívne nervy (inervujú kožu po bradavky) a motorické nervy, ktoré inervujú svaly dorzálnej skupiny hlbokých šijových svalov: priamy bočný sval hlavy (m. rectus capitis lateralis), priamy predný sval hlavy (m. rectus capitis anterior) a predné krčné svaly: dlhý sval hlavy (m. longus capitis), dlhý sval krku (m. longus colli). Čiastočne inervujú kývač hlavy, trapézový sval, zdvíhač lopatky.
Motorické vetvvy inervujú bránicu (n. phrenicus C4, pridávajú sa vlákna krčnej pleti C₃ a C₅) a ich dráždenie môže spôsobovať kŕčovité zášklby bránice (čkanie); príčinou zášklbov môže byť aj dráždenie pobrušnice (peritoneum) alebo pohrudnice (pleura).

Pri dráždení n. occipitalis major (silná vetva C₂) dochádza k záchvatovej bolesti v záhlavnej krajine – okcipitálna neuralgia (kompresia záhlavných nervov).

Ramenná spleť (plexus brachialis) C₄-Th₁

Celý plexus siaha od výstupu z krčnej chrbtice za kľúčnu kosť (klavikula) do pazuchovej jamky (axilla). Ramenná spleť vzniká spojením ventrálnych vetiev C₄-Th₁. Ventrálne vetvy sa spájajú a prechádzajú štrbinou (fissura scalenorum) medzi predným a stredným šikmým svalom (m. scalenus anterior et medius) spolu s podkľúčnou tepnou (arteria subclavia). Kľúčna kosť rozdeľuje celú spleť na časť supraklavikulárnu (nad kľúčnou kosťou) a časť infraklavikulárnu (pod kľúčnou kosťou). 

Pars supraclavicularis. Pred klavikulou sa vetvy spájajú do zväzkov. inervuje kosoštvorcové svaly (mm. rhomboidei), zdvíhač lopatky, podkľúčny sval (m. subclavius), nadtŕňový sval (m. supraspinatus), podtŕňový sval (m. infraspinatus), veľký a malý prsný sval (m. pectoralis major et minor), podlopatkový sval (m. subscapularis), veľký oblý sval (m. teres major), najširší chrbtový sval (m. latissimus dorsi), šikmé krčné svaly (mm. scaleni), dlhý sval krku.

M. scalenus medius (stredný šikmý sval) et m. scalenus anterior (predný šikmý sval) ohraničujú štrbinu (fissura scalenorum), ktorou postupuje podkľúčna artéria (a. subclavia) a ramenná nervová spleť plexus brachialis (pôvod v krku).

Kompresia n. thoracicus longus (C₅, C₆) vedie k obrne predného pílovitého svalu (m. serratus anterior), ktorá sa prejaví odstávaním stredného okraja lopatky a obmedzením odtiahnutia paže od tela nad horizontálu.

Pars infraclavicularis. Za klavikulou sa zväzky opäť delia a opäť spájajú do zväzkov, ktoré sa v pazuchovej jamke znova štiepia a rozvetvené pokračujú do hornej končatiny: 

• Ramenný nerv (n. musculocutaneus C₅-C₇): motorické vlákna pre ohýbače (flexory) paže. 
• Stredový nerv (n. medianus C₅-Th₁): inervuje svaly dlane, palca, ukazováka a prostredníka. 
• Lakťový nerv (n. ulnaris C₈-Th₁): inervuje dlaň, palec, prsty.
• Vretenný nerv (n. radialis C₅-Th₁): inervuje trojhlavý ramenný sval (m. triceps brachii) a lakťový sval (m. anconeus), laterálne svaly predlaktia, palec, ukazovák, prstenník, extenzory na dorzálnej strane predlaktia.
• Podpažný nerv (n. axillaris C₅-C₆): inervuje deltový sval (m. deltoideus), malý oblý sval, ramenný kĺb. 

Pri dráždení povrchu paže môžu nervy zvyšovať citlivosť inervovanej kože na paži a ruke.

Plexus brachialis môže byť traumatizovaný nárazom ramenom do prekážky, pádom na rameno, tlakom popruhu batoha, zlým držaním tela, ťažkým pôrodom. K útlaku brachiálneho plexu dochádza zúžením fissura scalenorum (skalenový syndróm).

Hrudný vývod je úzky priechod vedúci zo spodnej časti krku do podpazušia a paže. Tento priechod obsahuje krvné cievy, nervy a svaly. Keď sa priechod stlačí, dochádza k neurovaskulárnej kompresii, ktorá je charakterizovaná pálivou bolesťou v krku a ramene, necitlivosťou a brnením prstov a slabým držaním rúk.

Autonómny nervový systém (systema nervorum autonomicum)

Funkcie tohto systému nie sú spravidla ovládané našou vôľou (miecha, mozgový kmeň a najvyššie riadiace centrum je uložené v hypothalame). Autonómny nervový systém inervuje hladkú svalovinu orgánov, ciev, kože, tiež srdce a žľazy - sympatikus, parasympatikus, enterický systém, paragangliá.
Sympatikus - rýchla mobilizácia energie pre prípad útoku alebo obrany.
Parasympatikus - dlhodobé udržiavanie organizmu, získanie a ukladanie energie.
Enterický systém - riadenie pohybu a tonus tráviacej trubice, sekrécia žliaz.

Krčné cievy

Spoločná krčnica (arteria carotis communis) zásobuje krk a hlavu. Vystupuje k štítnej chrupke, kde sa rozdeľuje na vnútornú krčnicu (arteria carotis interna) a vonkajšiu krčnicu (arteria carotis externa). Vetvy vonkajšej krčnice prebiehajú vlnito, aby boli flexibilné pri pohybe hlavy a krku a nedochádzalo k ich napnutiu a poškodeniu.

Ak je prísun okysličenej krvi do mozgu zastavený na desať sekúnd, strácame vedomie a ak prítok krvi neobnovíme, dochádza k fatálnym následkom. Príčinou blokády môže byť napr. krvná zrazenina.

Hlboké a povrchové mozgové žily odvádzajú krv do žilových splavov, ktoré sa spájajú (sinus venosus) a z ktorých krv opúšťa lebku vnútornou hrdlovou žilou (vena jugularis interna) smerom k srdcu. Väčšina týchto žíl nemá chlopne a návrat krvi do srdca ovplyvňuje gravitácia a negatívny tlak v hrudníku. Pri námahe bývajú žily na krku viditeľné.

Poškodenie krvných ciev môže spôsobiť napätie v tele pri kýchaní, stolici, stláčaní (vzpieranie – pri nadhode položenie osi nad klavikulu, tlak na lavičke veľkou činkou), ale aj extrémne cvičenie, pri ktorom sú napínané krvné cievy.

Kompresia nervov a ciev

Nervy a cievy prebiehajú v našom tele zvyčajne spoločne. Kompresia krčných ciev a nervov môže zabraňovať správnej cirkulácii krvi (prívod živín a a odstraňovanie bunkového odpadu) a vyvolávať bolesť v krku a hlave (bolesť svalov, necitlivosť, brnenie, slabosť, chlad v rukách – kompresia cervikálneho a brachiálneho plexu), v uchu, zhoršenie videnia.

Takáto forma cvičenia spôsobuje kompresiu nervov a ciev na laterálnej strane úklonu (prítlačným pohybom ruky kompresiu či prípadné poškodenie nervov a ciev zvýšime) a môžeme tak vyvolávať či zhoršovať napr. aj stavy migrény. Ako bolesti bezpečne, jednoducho a účinne riešiť nájdete na stránkach Krčná chrbtica - liečba pohybom, Krčná chrbtica - liečba teplom.

Krčná chrbtica má priečne výbežky (processus transversus), ktoré slúžia na pripojenie väzov a svalov, ktoré stabilizujú chrbticu. Avšak priečne výbežky krčnej chrbtice sú jedinečné tým, že majú malé otvory (foramen transversarium) na prechod stavcových artérií (a. vertebralis) po oboch stranách krčnej chrbtice, ktoré prechádzajú od podkľúčnej tepny k mozgu a poskytujú im ochranu. 

Spolu so stavcovými artériami postupujú otvormi stavcové žily (v. vertebralis). Ako párová žila začína pri záhlavnej kosti v oblasti zadného obvodu foramen magnum. Sprevádza rovnomennú tepnu a prijíma prítoky zo žilných vetvení chrbticových a hlbokých šijových žil. Dole vystupuje zo šiesteho alebo siedmeho krčného stavca a ústi do začiatku a. brachiocephalica.

Vedľa vertebrálnej artérie postupuje v žliabku medzi hrbolcami priečneho výbežku (sulkus nervi spinalis) – miechový nerv (žltá, obr. vedľa), vystupujúci z foramen intervertebrale. 

Krčná chrbtica má krvné cievky, ktoré opúšťajú stavce. Stavce majú na oboch stranách bočné výbežky s otvorom, ktorým prechádzajú tepny (stavcová tepna - a. vertebralis, stavcová žila - v. vertebralis). Tepny dodávajú krv do mozgu a ich vetvy zásobujú miechu a jej obaly, mozoček.

Tvorba výrastkov na telách stavcov, skolióza, zlomenina, hernia disku, degeneratívne zmeny v krčných stavcoch môžu spôsobiť redukciu priestoru a tým kompresiu ciev a nervov.

Na obrázku vidíme tepny (červená), žily (modrá), nervy (žltá). Pridajme k tomu sieť komplexu lymfatických ciev a uzlín, svalový a väzivový aparát a dostaneme úžasnú komunikačnú konštrukciu, ktorá je funkčná za fyziologických predpokladov.
Zlomenina priečneho výbežku môže byť spôsobená úrazom, pri autonehode, ale tiež pri prudkých pohyboch mimo fyziologického postavenia chrbtice. Odtrhnutie svalu tiež narobí problémy.

Zápal krčných svalov tiež znižuje prietok krvi a zvyšuje útlak nervov. Opakovaný predklon hlavy (držanie hlavy predsunutej v predklone so zaguľateným chrbtom s plecami vpredu - protrakcia) vyvoláva kompresiu nervov a ciev.

Rizikovým je skok na hlavu do vody. Riziko sa zvyšuje výškou zoskoku, plytkou vodou v mieste dopadu či po skoku do miest dosahu koreňov okolitých stromov.

Pacienti konštatovali, že po sfunkčnení fyziologickej priechodnosti hlavových nervov (zlepšenie svalovej rovnováhy a fyziologickej postúry chrbtice) zaregistrovali aj zlepšenie videnia.

Spazmy

Súčasný spôsob života – nadváha, jednostranné zaťažovanie, málo pohybu spôsobujú svalovú nerovnováhu (svaly skrátené a oslabené pôsobia negatívne na biomechaniku kostrového systému). Keď k tomu pridáme stres, niektoré svaly bolestivo stvrdnú (spazmy), obmedzujú pohyb, zhoršuje sa prekrvenie, napätie svalstva v lokalite narastá, svaly omínajú.

Hlava v predklone pri šoférovaní, telefonovaní, pri aktivitách pri počítači a so smartfónom vyvoláva postupné preťaženie krčných svalov, segmentov chrbtice. Spazmy, uzlíky sa objavujú tak v krátkom čase, ako aj po dlhšom čase.

Svalové spazmy si nahmatáme v okolí chrbtice a zvyčajne v hornej a strednej oblasti trapézového svalstva medzi lopatkami. Po stlačení môže bolesť vyvolávať tŕpnutie končatín, vyžarovať do hlavy (trapézové svalstvo je inervované vedľajším hlavovým nervom – n. accessorius a jeho dráždením sa môžu tiež vytvárať spazmy). Bolestivé uzlíky sa tvoria na začiatku väzov a šliach (periostové body). Príčinou môžu byť aj prudké pohyby, hormonálne zmeny, vírusové ochorenie, nedostatok vitamínov skupiny B, magnézia (Mg), draslíka (K).

Po odstránení majú spazmy tendenciu opäť sa obnoviť. Preto je preventívne potrebné optimálne stravovanie a cielený pohyb celého tela, ktorými sa snažíme udržovať rovnovážny stav organizmu. Vyhýbame sa aktivitám, ktoré nám nerovnováhu vyvolávali a pôsobeniu chladu na upotenú šiju (klimatizácia, ventilátor, vietor).

Praskotanie, vŕzganie v krčnej chrbtici

Nie pri každom pohybe počujeme či cítime v krčnej chrbtici praskanie, vŕzganie. Zvyčajne to býva nebolestivé fyziologické praskotanie, spôsobené skrátením a natiahnutím príslušných väzov (zmena teploty, napätia, fyziologického postavenia kĺbov – skrátené a oslabené svaly), pohybom fazetových kĺbov na bočných výbežkoch stavcov i jednotlivých segmentov chrbtice (platnička-telo stavca). Pokiaľ je praskanie bolestivé, môže to poukazovať na degeneratívne zmeny platničiek, stavcov, kĺbov.

Rozumné uvoľnenie krku znižuje napätie v ňom a redukuje praskotanie.

Príčiny a účinok ťažkostí v krčnej chrbtici

Krk (chrbtica, väzy, svaly) drží hlavu – rovnováha na kombinovanej dvojzvratnej páke (hlava s chrbticou) si vyžaduje kombinovanú svalovú rovnováhu (fyziologické držanie tela – postúra) a to býva neraz problém. Ťažkosti v krčnej chrbtici môžu pochádzať z príčin mechanických, biomechanických, biochemických, ...

Jednotlivé časti tela sú pohyblivo pospájané a vytvárajú sústavu pák, na ktoré pôsobí gravitačná sila, svalová sila a iné vonkajšie vplyvy.

Niektoré príčiny ťažkostí

Stačí malá odchýlka od posturálneho držania tela a zmena polohy hlavy zvyšuje namáhanie krčnej chrbtice – bežný býva negatívny posun hlavy do predklonu.

Sedavý spôsob života, používanie počítačov, smartfónov, telefónov (hlava dnešných detí sa posúva dopredu – onedlho budú mať zvýšený počet zdravotných problémov s krčnou chrbticou), dopravné nehody, nesprávny pohybový stereotyp pri práci (šoférovanie, huslisti, bubeníci ...), športovaní, oddychu (zlé polohy pri spánku), nosenie kabelky na jednej strane, hádzanie predmetov dozadu spojených s rotáciu a záklonom hlavy, nosenie ťažkých bremien, ťažký pôrod panvovým koncom či stolica, klimatizácia a ventilátor fúkajúci na upotený krk podobne ako studený vietor na obnaženú šiju, skolióza, kyfotizácia, hernia disku (iritácia miechy alebo nervových koreňov), infekcie, stres, degeneratívne zmeny na chrbtici ...

Pri cyklistike meníme rozloženie našej hmotnosti cez kĺby, väzy, svaly a chrbtica býva ohnutá (v driekovom sektore absentuje fyziologická lordóza), krk je prehnutý s hlavou v neprirodzenej polohe v záklone (hyperlordóza). Najmä krk (vázy, svaly a segmenty chrbtice) kompenzuje našu rovnováhu a vizuálne vnímanie rýchlosti a smeru jazdy. Pri dlhšej trase, či pri jazde v horskom teréne môžu byť vázy, svaly na krku unavené a podráždené čo sa negatívne prenáša na krvné a nervové zásobenie a na patologické zmeny na stavcoch a platničkách. 

Whiplash trauma

Pri autonehode, po páde pri korčuľovaní, bicyklovaní atď. dochádza k trhnutiu hlavy do predklonu a do záklonu a k neprimeranému natiahnutiu krčnej chrbtice, k poškodeniu predĺženej miechy. Whiplash traumu (syndróm opierky hlavy) nemusí odhaliť neurológ, CT prístroj či magnetická rezonancia. Prejavy poškodenia sa môžu prejaviť až po čase – bolesti hlavy, končatín, ťažkosti s hybnosťou, rovnováhou, vracanie, ušný šelest, dvojité videnie.

Stres, depresia

Opakované silné podnety stresu ako psychického procesu sa premietajú do procesu biomechanického - dochádza napr. k napnutiu svalstva v oblasti krku, šije, ramien, predsunieme bradu, posunieme plecia hore a dopredu, stlačíme hrudník. Vytvoríme biomechanickú nerovnováhu, narušíme fyziologický posturálny stereotyp.
Opakované účinky zvýšeného psychického napätia sa prejavujú aj v hormonálnych zmenách, zníženej imunite ...

Absencia primeraných pohybových aktivít

Neverte doktorom, ktorí vás vystríhajú pred cvičením vo fitnescentre - v podmienkach fitnescentra sa dajú robiť prostredníctvom kinezioterapie zázraky v liečbe pacienta.

Absentuje striedanie primeraných pohybových aktivít s poznaním svojich limitov najmä vo vyššom veku s dodržaním postupnosti (dĺžka aktivity, technika, intenzita), synchronizovaných so správnym dýchaním vo vhodnom nevydýchanom prostredí, doplnených odpočinkom.

Nervové, väzivové, svalové a fasciálne jednotky sú v ľudskom organizme architektonicky funkčne pospájané (reťazce horizontálne, vertikálne, diagonálne, špirálovité). Docielením rovnováhy, alebo aspoň priblížením sa k rovnováhe medzi nimi, vytvárame progresívne výsledky pri pohybovej liečbe akútnych i chronických problémov v hlave a krku, pozitívne ovplyvňujeme ťažkosti nielen v hornej časti trupu, ale v celom tele.

Stretávame sa napr. s prípadmi, keď sa jedinci vo fitnescentre, aj napriek cvičeniu, sťažujú na bolesti v chrbtici-chrbte. Vysvetlenie býva jednoduché – aj keď mechanicky „odkukajú“ cviky od skúseného kinezioterapeuta, cvičiť treba vedieť sofistikovane a zároveň jednoducho obzvlášť vtedy, keď už bolesť chrbtice-chrbta prepukne.

Neraz bývam svedkom precvičovania jednotlivých svalových partií (napr. aj od krku vzdialených lýtok), pri ktorých jedinci prehnane napínajú, neraz do maxima, krčné svaly – už len čakám, kedy im na krku nabehne žila ako malíček (vnútorná hrdlová žila - vena jugularis interna), ktorá býva pri námahe viditeľná.

Stretávame sa s nesprávnou, strnulou chôdzou ale aj kostrbatým behom tak v teréne, ako aj na bežeckom páse – chyby od hlavy až k päte a v dýchaní.

Diagnostika

Keď poznáme čo najpresnejšie príčiny vzniku bolestivých procesov v organizme, môžeme zabrániť ich vzniku v budúcnosti, môžeme na ne efektívne pôsobiť, pozitívne terapeuticky ovplyvňovať ich vývin a účinok až po docielenie ich vyliečenia. Podmienky vzniku bolestivých procesov vstupujú do vzájomných časových vzťahov s ich účinkami, ktoré sú súčasťou vzniku problémov v krčnej chrbtici; vytvárajú predpoklady pre výber efektívnych liečebných prostriedkov a postupov v priebehu liečby a pozitívne ovplyvňujú výsledok liečby. Degeneratívne zmeny v krčnej chrbtici sú posledným neúspešným výsledkom obranyschopnosti organizmu. 

Trochu neurológie pacientky

Na oboch stranách horných a stredných lichobežníkových svalov sa prejavili bolestivé spazmy, bolestivé uzlíky v úponoch svalov – periostové body. Čiste motorický vedľajší hlavový nerv (n. accessorius) opúšťa lebku cez krčný otvor – ramus externus (len vlákna z radix spinalis) sa podieľa na inervácii kývača hlavy (m. sternocleidomastoideus), lichobežníkového svalu (na jeho spodnej ploche sa rozpadá na rr. musculares). Dráždenie nervu v periférnom priebehu spôsobuje spazmy v lokalitách kývača hlavy i lichobežníkového svalu. R. externus priberá spojky z krčných nervov (C₃, C₄), ktoré sa tiež podieľajú na inervácii lichobežníkového svalu.

Jemné svalové spazmy sa objavili po oboch stranách krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice. 

Mravčenie v prstoch ruky spôsobovali dráždené vetvy lakťového nervu, vretenného, ramenného, stredového, podpažného. 

Bolo nutné riešiť symptómy neurálnej kompresie cervikobrachiálneho (krčno-ramenného) plexu (neurogénny syndróm hrudníka - limitovaná funkcia krčnej spleti nervových vlákien) a cervikokraniálneho (krčno-hlavového) syndrómu. Oba mohli byť vyvolané aj dlhodobým nosením postupne ťažšieho dieťaťa na rukách (tak sa vyvinula aj zväčšená hrudná kyfóza a drieková lordóza).
Pacientka mala vytvorený stereotyp predsunutej brady, čo spôsobovalo negatívne napätie v krku (zväčšený moment sily na dvojzvratnej páke) a v hornej časti lichobežníkového svalu.

Dlhodobé (štyri roky) nosenie dieťaťa na rukách (dvihnuté plecia, rotovaný krk s uklonenou a predklonenou hlavou) máva negatívny dopad na postúru, na degeneratívne zmeny v krčnej chrbtici, ktoré vyvolajú bolesti nielen v krku a v hlave. 

Testovaním som zistil, že má bolesti v hyperlordóze driekového sektora chrbtice, k diagnostikovanej skolióze v krčnom sektore pribudli mierne skoliotické odchýlky v hrudnom a driekovom sektore chrbtice, množstvo skrátených svalových partií na celom tele. Symptómy skrátených svalov (najmä dvojhlavý sval ramena – m. biceps brachii, dvojhlavý stehenný sval – m. biceps femoris) prehlbujú klinické príznaky čiastočnej straty hybnosti (centrálna paréza) poškodeného (lézia) centrálneho motoneurónu (motorická jednotka so všetkými svalovými vláknami, ktoré sú ním inervované); v budúcnosti možný výskyt rizikových fixných kontraktúr. Pacientka poukazovala na citlivejšiu pokožku na pažiach, na svalové bolesti - fibromyalgia. 

Pocit na zvracanie (nauzea)

Keď sa pacientke začalo zťažka dýchať - tzv. hrča v krku, nastúpila nevoľnosť, nutkanie na zvracanie, ťažkosti s prehĺtaním a objavila sa bolesť v prednej hornej časti hrudníka a krku, pochytil ju riadny strach.

Svalové napätie (nevoľnosť, pocit na zvracanie) sa vyskytuje, ak svaly stresujeme, preťažíme alebo sa objaví v dôsledku zranenia, úrazu. Subjektívny pocit sa prejaví v zadnej časti hltanu (pharynx), v nadbrušku (epigastrium). 

Hlavové nervy - blúdivý a jazykovohltanový

Zmiešané nervy (senzitívne i motorické vlákna) opúšťajú lebku cez hrdlový otvor (foramen jugulare), ktorý sa nachádza laterálne na rozmedzí záhlavnej a spánkovej kosti a postupujú krkom.

Pocit guče v hrdle býva často spájaný s úzkosťou, stresovou udalosťou, hystériou. Stáva sa, že pretrváva mesiace napriek súčasnému deficitu stresu. Reflex inervačnej oblasti blúdivého nervu (n. vagus) je reflex dávivý (spolu s jazykovohltanovým nervom – n. glossopharyngeus). Stimuly, ktoré dávajú podnet na vznik pocitu na zvracanie, bývajú vyslané do mozgového kmeňa z tráviacej sústavy cestou blúdivého nervu. V našom prípade pocit nauzey pochádza skôr z mozgu ako zo žalúdka (zmiešaný nervový systém blúdivého nervu). Liečba chronickej nauzey je komplikovaný proces.
Blúdivý nerv ovplyvňuje srdcovú činnosť, inervuje svaly hrtana a hltana, jeho dráždenie môže vyvolávať kŕče zvieračov hrtana, hladkého svalstva priedušiek, svaloviny pažeráka.
Pocit na zvracanie môže vyvolávať aj spánkové apnoe (krátkodobé prerušenie pravidelného dýchania).

Pocit pachute v koreni jazyka

Prenos oznámenej pachute v zadnej tretine jazyka a v oblasti záklopky (epiglottis) obstaráva blúdivý a jazykovohltanový nerv.

Bolesť v uchu 

Prenos oznámenej bolesti, vystreľujúcej z krčnej mandle (tonzila) do okolia, vo vonkajšom zvukovode (meatus acusticus externus) a neuralgiu stredného ucha (auris media) - n. tympanicus, obstaráva jazykovohltanový nerv.

Syndrómy

V medzistavcových platničkách sa odohrávajú biochemické degradačné procesy, ktoré majú vyjadrenie aj v cervikálnej myelopatii (zúžením miechového kanála dochádza ku kompresii s výslednou iritáciou miechy a miechových koreňov) a následky priamo vyvolávajú bolesti v krčnej chrbtici a v hlave. 

Sprievodné degeneratívne zmeny prebiehajú na tele stavcov, tŕňových výbežkoch, fazetových kĺboch, väzoch, šľachách a ústia do neuralgií. Objavuje sa myalgia (svalová bolesť). 

Cervikokraniálny syndróm (syndroma cervicocraniale), bolesti hlavy, bolestivý stav v krčku záhlavnej kosti (oss occipitale), ktorý býva výsledkom poranenia hlavy alebo krku (krčná chrbtica) mechanickým zásahom: 

• chronické preťaženie napr. prácou, športovaním,  
• ​akútne poškodenie pri úraze, nehode.

Uvedené zdroje spôsobujú podráždenie receptorov bolesti vo väzoch a svaloch krčnej chrbtice (cervikálna myalgia), vo fazetových kĺboch, v aponeuróze (plochá šľacha) v zátylku a to vyvoláva svalové napätie v ramene a v paži, spojené s tŕpnutím a mravčením v paži a v ruke. Bolesti v hlave sú prepojené s uvedenými problémami.

Cervikobrachiálny syndróm (syndroma cervicobrachiale) - neurogénna kompresia brachiálneho plexu (príznak neurogénneho hrudníka). Poškodenie plexu brachialis môže vyvolať náraz ramena do prekážky, kontakt pohybujúceho sa telesa s ramenom, tlak popruhu plecniaka, pôrodná trauma panvovým koncom ... 
Zúženie skalenovej štrbiny spôsobuje kompresiu plexu (skalenový syndróm). Príčinou býva zakrpatené krčné rebro, ale aj väzivový pás, ktorý preklenuje a zužuje skalenovú štrbinu. Zasiahnutý môže byť krk, ramená (tŕpnutie, mravčenie v paži, v dlani, v prstoch), hrudník, horná časť chrbta (nad a medzi lopatkami). 

Všeobecne o liečbe

Doporučujeme veľa oddychovať, kvalitne spať, dobre jesť, piť veľa vody (čaj zo zázvoru, mäty, ...), smiať sa, stretávať sa s priateľmi, robiť radosť sebe i druhým a pravidelne s rozumom športovať. Mali by sme sa vyhýbať konfliktným situáciám i konfliktným ľuďom a nedovoliť, aby nás ostatní zneužívali.

Prostriedky terapie: ultrazvuk, akupresúrna valčeková masáž pomocou suchého tepla, myofasciálne techniky, strečing, polohovanie, recipročná inhibícia, cielená celostná trakčná kinezioterapia, reflexná masáž chodidiel, B-komplex ... 

Prevencia. Predchádzajme nepríjemným dopadom úrazov na našu hlavu, krk. Učme svoje deti odmalička, ako si majú chrániť hlavu, krčnú chrbticu pri športovaní. 

Neutíšiteľná bolesť

Niektoré neznesiteľné bolesti nedokážeme ovplyvniť - periférne a centrálne nervové štruktúry. Takéto bolesti môžu byť vyvolávané po zadných dráhach miechových koreňoch do zadných miechových rohov, do spinotalamického traktu (vlákna rôznej dĺžky a sily a rôznej rýchlosti vedenia), do nucleus limitans (dôležitá časť nociceptického systému) a do interlaminárnych jadier v čelovom laloku. Medzi rýchlymi a pomalými impulzami dochádza ku zmäteniu kódu - bolesť. Po tomto zistení by sa malo pristupovať k chirurgii neutíšenej bolesti.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk