Kulturistické úvahy
Pretože tak bolo
Majstri Československa v roku 1983 v jednotlivých kategóriách v Jihlave. Zľava Alois Pek (nad 179 cm, Sandow Mariánské Lázně), Štefan Just (do 179 cm, Fortúna Trnava), Libor Minařík (do 174 cm, KPS Brno), Anton Šaray (do 169 cm, TS Topoľčany). Pri zisku svojho prvého seniorského titulu (dorastenecký získal v roku 1977 v Kadani v Česku) sa Tóno Šaray nestratil v spoločnosti špičkových svetových amatérskych kulturistov, akými boli v tom čase Alois Pek a Libor Minařík a bol nominovaný do užšieho kádra reprezentácie ČSSR. Ale štartovať na ME mu nebolo "súdené" ...
Už sa nedozvieme, ako by Tóno obstál v európskej či dokonca vo svetovej konkurencii, pretože kompetentní funkcionári československej kulturistiky "nevyužili" vtedajšiu celoročnú skvelú Tónovu formu na reprezentáciu ČSSR na ME či MS, na čo poukázal v roku 1983 i hosť jesennej súťaže GP Sandow, americký sympaťák a popredný profesionálny kulturista Ed Corney.
Pracovné zaradenie mi neumožňovalo stretávať sa často s Tónom Šarayom na tréningoch, ale občas sa to podarilo. Tóno nepatril k vyznávačom náročného tréningu dolných končatín v objemovej fáze. Zvyčajne mal tréning dolných končatín spojený s hornými. No neraz si zmenil poradie svalových partií a na začiatok si zaradil horné končatiny a dolné si „nechával“ na záver. Ibaže sa stávalo, že záver časovo nestíhal a na moju pripomienku: „Ešte máš odcvičiť nohy“, reagoval: „Už musím ísť, lebo nechytím vlak.“ Do Topoľčian, do práce, dochádzal totižto z Partizánskeho, kde býval. Neosvedčilo sa ani usmernenie do budúcnosti: „Tak cvič nohy na začiatku tréningu.“
Trochu z iného súdka. Komu vyhovovalo, že sa v Československu pretekalo v baťovských výškových kategóriách (do 169 cm, do 174 cm, do 179 cm, nad 179 cm) a pokračovalo sa v tom aj vtedy, keď Európa a svet už využívali hmotnostné kategórie. A to sme sa v Československu pýšili, akí sme boli pokrokoví, keď svet od nás prevzal systém hodnotenia pretekárov na súťažiach a voľné zostavy na hudbu, ale kompetentní československí funkcionári pridlho nedokázali prispôsobiť pravidlá domácich súťaží európskym a svetovým kritériám.