Parkinsonova choroba - liečba pohybom
Víťazstvá v boji s parkinsonom
Prekročme prah naspäť do samostatnosti v živote
Motorické i psychické prejavy choroby redukujeme cielenými pohybmi
Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálnej nervovej sústavy, ktorého počty narastajú vo vyššom veku. Vo väčšine prípadov vzniká spontánne, ale pôvod býva aj dedičný. Chorobu spôsobuje zánik neurónov v bazálnych gangliách stredného mozgu (čierna hmota - substantia nigra), ktoré produkujú molekulu dopamín (neurotransmiter - prenášač, pomáha kontrolovať pohyb svalov, správanie). Nad diagnózou choroby nedokážeme zvíťaziť, ale jej príznaky sa dajú zmierniť. Jedným z najznámejších parkinsonikov bol famózny americký boxer Muhammad Ali (Cassius Clay 1942-2016).
Ľudovít Bobula: "Charakter každej vlády môžeme posúdiť podľa toho, ako sa správa k tým najbezbrannejším – chorým spoluobčanom."
V rokoch 2009-2010 som viedol predoperačnú biomotorickú prípravu invalidného dôchodcu, ktorý sa po ôsmich rokoch obmedzenej mobility odhodlal na jedinečnú a úspešnú operáciu mozgu na pražskej klinike. Krátky šot z prípravy na operáciu a rozhovor, natočený vo fitcentre Donald, odvysielala v roku 2010 česká televízia Nova pod názvom Distonie v publicistickom projekte Vizita.
Prekročiť prah dverí - žiadna prekážka. Vypiť pohár vody, vložiť lyžicu s polievkou do úst, prehltnúť, aké jednoduché, normálne. Ale nie pre každého parkinsonika. Vedeli by sme sa vžiť do pozície človeka, ktorý sa zdravý dokázal najesť lyžicou, no jedného dňa, hladný, pokiaľ dostane lyžicu s nabratým jedlom k ústam, celý jej obsah rozkycká po stole a po sebe?
Symptómy
Medzi hlavné symptómy Parkinsonovej choroby patrí spomalenie tempa pohybov (bradykinéza), pokojové trasľavé pohyby (tremor), rigidita – zvýšenie napätia vo svaloch, stuhnutosť svalov, ktoré kladú zvýšený odpor pri pasívnom pohybe a posturálna instabilita (nerovnováha v sede, v stoji, počas lokomócie).
Chôdza sa vyznačuje zrýchľovaním, ale aj pomalými, skrátenými, nízkymi a šúchavými krokmi s absenciou pomocných pohybov horných končatín. Vyskytuje sa došľapávanie na celú plosku či cez špičku chodila. Objavujú sa problémy so zastavením chôdze. Vyšší stupeň choroby býva sprevádzaný stojom na mieste (akési zamrznutie) s neschopnosťou vyštartovať do lokomócie, či dokonca cupotaním na mieste s neschopnosťou vyštartovať.
Typický je predsun hlavy, ohnutie (flexia) hrudnej chrbtice, predklon trupu zvyšuje predpoklad pádov dopredu. Diagnostikujeme skrátené prsné svaly (mm. pectorales), dvojhlavý ramenný sval (m. biceps brachii), flexory kolien (hamstringy) a bedrových kĺbov (bedrovodriekový sval - m. iliopsoas).
Oslabené bývajú vystierače dolných končatín - extenzory (štvorhlavý sval stehna - m. quadriceps femoris), extenzory bedrových kĺbov (veľký sedací sval - m. gluteus maximus) a trupu (vystierač chrbtice - m. erector spinae).
Stretávame sa s bolestivými kolennými kĺbmi, valgozitou, so stuhnutou chrbticou.
Terapia hlbokou mozgovou stimuláciou nízkovoltážnym elektrickým signálom.
U parkinsonikov sa zmenšuje dôvera v ich rovnovážne a koordinačné schopnosti. Zvyšuje sa úroveň ich zakomplexovanosti, začínajú obmedzovať svoje aktivity, čo ich postupne vedie k sociálnej izolácii. Nečinnosť urýchľuje degeneratívny proces ochorenia.
Zastavme sa na chvíľu pri pokojovom trase (tremor - rytmický oscilačný pohyb častí tela spôsobený striedavými sťahmi svalových agonistov a antagonistov), ktorý vyrába komplex menejcennosti u parkinsonikov, pretože ich ochudobňuje o istotu pri bežných úkonoch v práci, obchodoch, úradoch, v spoločnosti. Trasenie je pri Parkinsonovej chorobe prevažne končatinové, spravidla asymetrické, vyčnievajúce nad povrch tela, o frekvencii 4-6 Hz. Miznúť má pri vôľovom pohybe a strácať sa počas spánku. Zvýrazňuje sa stresom, mentálnym úsilím, únavou.
Liečba - strava
V poslednej etape choroby sa predpisuje preparát levodopa, ktorý je vstrebávaný z tenkého čreva do krvi a odtiaľ do mozgu, kde sa premieňa na dopamín. Tým sa jeho množstvo v čiernej substancii stabilizuje a dôjde ku zmierneniu príznakov. Lenže po dlhšom užívaní sa znižuje účinok aj tohto lieku a nepríjemné prejavy choroby sa objavujú znovu.
Realizácia niektorých poznatkov v liečbe Parkinsonovej choroby spôsobuje kontraproduktívne účinky. Pre parkinsonika je prospešnejšia strava bohatá na cukry, uhľohydráty (cestoviny, ryža, zelenina), než strava s vyšším obsahom bielkovín (mäso, mliečne výrobky).
Uhľohydráty sa totižto podieľajú na tvorbe dopamínu, ale bielkoviny (proteíny) spomaľujú produkciu levodopy do mozgu. Lenže u starnúceho pacienta sa zrýchľuje proces svalovej atrofie a práve svalstvo pomáha udržiavať rovnováhu skeletu parkinsonika, zlepšuje látkovú výmenu. No a prísun bielkovín spojený s pohybom zlepšuje proces budovania svalstva.
Je preto vhodné nájsť optimálny kompromis v zamotanej situácii. Za úvahu by stáli strukoviny, kaša z ovsených vločiek (musia prejsť varom); naviac obsahujú množstvo ďalších látok užitočných pre parkinsonika.
Po konzultácii s lekárom vyskúšajte synergické doplnky výživy: koenzým Q10, kreatín, vitamíny C, E, D, B3, B6, kávu, Ginkgo bilobu aj účinky cesnaku (opatrnosť pri nízkom tlaku). Aj bez rady lekára môžete v pohode konzumovať prospešnú rybaciu polievku.
Liečebná rehabilitácia vo fitnescentre
Možnosti efektívnej liečby: medikamentózna, hlboká mozgová stimulácia nízkovoltážnym elektrickým signálom, liečebná rehabilitácia.
Nespoliehajme sa iba na izolované užívanie liekov a chirurgické postupy. Pravidelná liečba pohybom nám prinesie prekvapivo väčšie výhody z hľadiska fyzického i funkčného výkonu organizmu, než predpokladáme. Presvedčila ma o tom aj pani Marta, ktorá po absolvovaní liečebnej rehabilitácie vo fitnescentre šoféruje auto.
Rôzne varianty chôdze vo frekvenčnom rebríku (koordinácia pohybov, rovnováha).
⇔ S prevahou uplatňujeme systém cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie. Trakcia a koordinácia motoriky na kladkostroji vylepšujú nielen pohybové schopnosti, ale aj funkciu horných končatín (manipulácia, úchopy) a funkciu mozgových hemisfér.
Rešpektujeme fyzické a poznávacie schopnosti pacienta s nevyhnutným prispôsobením tempa a náročnosti cvičenia - primeranosť, postupnosť. Dbáme na správne základné polohy pri cvičení, súlad s dýchaním.
Pri Parkinsonovej chorobe dochádza k svalovej dysbalancii. Cvičením ovplyvňujeme najčastejšie bežné aktivity pacienta – sed, vstávanie zo sedu, stoj, chôdza. Na uvoľnenie skrátených svalov používame postizometrickú relaxáciu, antigravitačnú relaxáciu, pasívne natiahnutie, recipročnú inhibíciu, myofasciálne techniky.
Unilaterálne rotačné cvičenia forhendu a bekhendu v rôznych obmenách, realizované v kondičných tréningoch výkonnostných tenistov, uvoľňujú a zároveň posilňujú pletence ramenných kĺbov (svalová dysbalancia - horný skrížený syndróm). Zlepšujú hlboký stabilizačný systém, koordináciu, rovnováhu, rytmické cítenie, prepínanie mozgových hemisfér (krúženie v tvare ležatej osmičky jednoručne, obojručne v stoji na bosu). Tvoria vyšší level cvičení.
Na posilnenie oslabených odťahovačov (abduktorov) bedrových kĺbov, extenzorov trupu a dolných končatín využívame širokú škálu cvičení či už so záťažou, alebo bez nej. S úspechom aplikujeme princíp nielen koncentrickej, ale aj prospešnejšej excentrickej svalovej kontrakcie.
Na horné končatiny zaradíme napr. tlieskanie, pohyby ako pri armwrestlingu. Aplikujeme cviky a cvičenia pre výkonnostných športovcov (hokej, tenis ...), ktoré vhodne upravujeme.
Spočiatku zaraďujeme do programu na posilňovanie odťahovačov bedrového kĺba (stredný a malý sedací sval, hruškovitý sval, napínač širokej pokrývky) seated hip abductor machine, dostupnú v každom fitnescentre.
Na zlepšenie rovnováhy (stimulácia vestibulárneho aparátu) a presunov ťažiska odporúčame aquatréning pod dozorom skúseného terapeuta.
Bežnými vo fitcentre sú ľahké formy tanca (timing), prvky boxu (tieňovanie, údery do adaptérov). Sú to aj variácie chôdze, behu, skokov lokalizované v koordinačnom, frekvenčnom rebríku, v rôzne zostavených dráhach z obručí hula hop (zrakový podnet) – cieľom je nielen naštartovať, ale aj udržať plynulosť pohybu, či ho zrýchliť, spomaliť, zmeniť smer pohybu a cielene zastaviť s triedeným kontaktom chodidla s povrchom (riadenie pohybu je umožnené priamo mozgovou kôrou s minimálnou spoluúčasťou bazálnych ganglií, ktorých riadiace okruhy sú poškodené), chôdza do schodov a zo schodov s využitím zábradlia.
Náročnejšie na rovnováhu a koordináciu pohybov sú cvičenia, pri ktorých spájame rôzne formy lokomócie s triafaním a chytaním lopty odrážanej z vnútra obručí.
Efektívne je kopanie do fitlopty, cvičenia, pri ktorých používame aquahit, flexibar, lodné lano. Obsah obohatíme o rotačné cvičenia trupu a ramenných kĺbov, TRX systém (RIP).
Societa fitnescentra: tí, ktorí sa nezmierili so svojou chorobou, zvyčajne cvičia sami doma. Pokiaľ sa zaradia do prostredia society fitnescentra, posunú sa do vyššieho levelu prospešnej psychoterapie. Pozitívne výsledky nenechajú na seba dlho čakať.
Osobitne by som odporučil bezpečne realizovaný cvik pullover, ktorý popri rozvoji zaostalých svalových partií pomáha uvoľňovať skrátené svalové partie, pomáha pri vzpriamenom držaní tela (fyziologický posturálny stereotyp) a navyše výrazne zlepšuje funkcie srdca a pľúc.
Veľmi osožný je balančný tréning (proprioceptívna terapia), napr. chôdza s vysokým dvíhaním kolien na bosu, drepy na balančnej doske (polohu fixujeme obomi-jednou pažou pri rebrinách) – prevencia pádov v bežnom živote, pri ktorých môže dôjsť k prípadnej zlomenine stavca, dolnej končatiny (u starších ľudí spájame tieto stavy s následným zápalom pľúc a možným predčasným odchodom zo života).
Náročnejší level vytvoríme pred zrkadlom bez držania sa opory pažami a so zavretými očami.
Opatrne skúsme kontakt s rozkývaným boxerským vrecom, keď medzičlánkom je fitlopta - rozvoj dynamickej rovnováhy a za tým zaradíme cvik pullover (kompenzácia tlaku na hrudník).
Môžme skúsiť prvky z loptových hier - hádzanie a chytanie lopty, dribling, kotúľanie jednej, dvoch fitlôpt dopredu, dozadu, pohyb medzi dvomi loptami so striedavým posúvaním pažami.
Cvičeniami soft tenisu výrazne spestríme tréningové jednotky a prispejeme k rozvoju pohybových zručností.
Prevenciou pádov u parkinsonikov, ktoré spôsobuje zakopnutie o špičku chodidla, býva posilňovanie prednej časti predkolenia (predný píšťalový sval - m. tibialis anterior, dlhý vystierač palca a dlhý vystierač prstov - m. extensor hallucis longus et m. extensor digitorum longus) a krátkeho vystierača palca a krátkeho vystierača prstov (m. extensor hallucis brevis et m. extensor digitorum brevis). Na tento účel využívame dorzálnu flexiu - ohnutie chodidla a špičky chodidla, napr. v sede na stroji predkopávame s valcom opretým bližšie k špičke. Vylepšovanie rovnovážnych a koordinačných schopností dosahujeme predkopávaním striedavo jednonožne.
Kardiovaskulárny, vytrvalostný tréning
Mimoriadne užitočný je dril svalov v rámci aeróbnych cvičení, pretože má prínos aj pre kardiovaskulárny a respiračný systém - srdce a pľúca parkinsonika sú stlačené rebrami flektovaného trupu:
1. Na vhodne zvolenom type orbitreku precvičujeme väčšiu dĺžku a výšku krokov, zrýchlenie, spomalenie, koordináciu pohybov s využívaním striedavej aktivizácie mozgových hemisfér. Pozitívne upravujeme horný i dolný skrížený syndróm. Tlačením do päty predchádzame padaniu špičky chodidla dolu pri bežnej chôdzi a zvyšujeme účinok na oslabený veľký sedací sval.
2. Pri cvičení na stacionárnom bicykli zasunieme chodidlá do klipsní na pedáloch, nastavíme slabú aretáciu a rozbehneme otáčky na vyššiu frekvenciu. Stacionárny bicykel má zotrvačník a to umožní parkinsonikovi "preraziť" impulz z bazálnych ganglií na zastavenie motoriky dolných končatín.
Aktivity na orbitreku, stacionárnom bicykli a bežiacom páse sú výhodné najmä v období nepriaznivého počasia, šmykľavíc.
3. Doplnili by sme nordic walking (severská chôdza). Použitím trekových palíc zapájame do aktivity strnulé horné končatiny - prevencia zhrbenej postury, striedavým pohybom zlepšujeme hlboký stabilizačný systém, odľahčujeme chrbticu, eliminujeme riziko pádu. Pobytom v horskom teréne spevňujeme členky, kolená, dodávame do tela – mozgu potrebný kyslík. Nordic walking je výborným prostriedkom ku zlepšovaniu psychického stavu chorého, keď túto turistickú aktivitu realizuje v kolektíve, ktorý zároveň rieši bezpečnostné hľadiská spojené s možnými rizikami pohybu parkinsonika.
Rozvoj jemnej motoriky a rytmiky prstov, rúk
Za domácu úlohu dávame cvičenia jemnej motoriky - napr. odopínanie a zapínanie gombíkov, navliekanie korálkov, štrikovanie, háčkovanie.
Prelaďme na netradičné prostriedky rozvíjania jemnej motoriky prstov a zaraďme do programu perkusný hudobný nástroj kastanety, ktorý sa používa pri flamencu. Liečbu takto obohatíme aj o rytmiku zvuku pri úžasnej hudbe flamenca (vyšší level náročnosti).
A čo tak POWERBALL? Skúsme posilňovač zápästia a prstov, ktorý funguje na báze zotrvačníka, gyroskopu, pomáha koordinovať pohyb, rozvíjať mozgové hemisféry a "rozbíjať" trasenie ruky. Najprv používame jednu loptičku, neskôr zaradíme náročnejší variant, kedy držíme loptičku v každej ruke a pohybmi rúk koordinujeme otáčky v rôznych pozíciach paží - napr. aj v prekrížení pažami.
Spánok
Parkinsonik trpí poškodením autonómneho nervového systému, máva ťažkosti so spánkom, rečou, mimikou. Vhodné dávky pohybu, stravy, pobyt na čerstvom vzduchu pomáhajú zlepšiť spánok a tým odstraňovať únavu a podporiť metabolizmus a psychickú pohodu.
Koordinačné cvičenia na horné končatiny spestríme obľúbeným detským odbíjaním balónika, ktorý je pevne zavesený (meníme jeho polohu - terapeut ho prenáša pomocou "selfie" tyče), alebo ho máme uchytený na trupe, na hornej končatine rôzne dlhou niťou. Cvičíme individuálne, vo dvojici, ... v ľahu, v sede, v stoji. Cvičíme pred zrkadlom. Používame rôzne polohy fixovaných prstov, aj jednoduchú pálku, napr. varešku, lyžicu. Vytvoríme terapeutické podmienky na kopanie do balóna. Opakovaným cieleným hádzaním balónika do tváre pacienta po zlepšujeme funkcie jeho mimických svalov.
Súvislosti
Rizikovejšími pre vekovo starších parkinsonikov, než podstata samotnej choroby, sú následky po prípadných pádoch po strate rovnováhy, zakopnutí. Tie dokážu skôr skrátiť dĺžku života, ako samotná choroba.
Baktériám, ktoré sú spájané s Parkinsonovou chorobou sa darí v prostredí s nízkou hladinou kyslíka. Kyslík pomáha účinne odstraňovať škodlivé toxíny, ťažké kovy, baktérie, vírusy. Dostatok kyslíka dodávaného organizmu v hyperbarickej komore, kyslíkovým koncentrátorom zlepšuje imunitný systém.
Zmrazenie chôdze sa často vyskytuje v pokročilých štádiách Parkinsonovej choroby a môže viesť k zvýšenému riziku pádov. Riešením býva okrem iného posilňovanie sedacích svalov.
Terapia kyslíkom (oxygenoterapia) by nemala pacientovi uškodiť. Je potrebné stanoviť individuálne dávkovanie – na začiatok päť až desať dní po sebe po 30-60 minút. Po úspešnom výsledku pokračovať ďalej – dva až trikrát do týždňa po 30-60 minút. Dôležitá je voľba percentuálneho objemu kyslíka v dávke. Ale aj tu buďme opatrní a nepreháňajme to - zamerajme sa na nenáročné aeróbne aktivity najmä v prírode.
Kyslík zaplaví mozog, spomalí degeneráciu neurónov, mobilizuje omladzujúci efekt kmeňových buniek, zvýši angiogenézu (rast nových krvných ciev, ktoré vyživujú poškodené oblasti, stimulácia tvorby nových neurónov).
Parkinsonova choroba sa vyznačuje chronickým zápalom a konštantným oxidačným stresom (voľné kyslíkové radikály poškodzujú rôzne časti buniek). Prísun kyslíka znižuje zápal i oxidačný stres, pretože stimuluje rast nových krvných ciev v tele, ktoré vytvárajú podmienky pre nové infraštruktúry transportu krvi a živín, bohatých na kyslík s dosahom na zapálené tkanivo. Dodávaný kyslík vytvára nový a pokračujúci pozitívny reťazec v organizme, ktorý pomáha zotaveniu sa z Parkinsonovej choroby.