ZDRAVÁ CHRBTICA

HERNIA SPINÁLNEHO DISKU

Dnešné fitnescentrá sú pre oblasť pohybovej prevencie, terapie, rehabilitácie a rekonvalescencie vybavené obvykle lepšie ako nemocnice, kúpele. Ale nie každý pacient je efektívne liečiteľný, pretože nie každý je ochotný pristať na komplexné požiadavky terapie a nie každý je ochotný vyrovnať sa s faktorom trpezlivosti - podľa individuálnych indikátorov a frekvencie cvičenia trvá zmiernenie až odstránenie problémov, spojených s herniou spinálneho disku, cielenou celostnou trakčnou kinezioterapiou 1-9 mesiacov.

Ľudovít Bobula: "Čím viac bezbolestných pohybov dokážeme pri liečbe hernie spinálneho disku vykonať a čím vyššiu záťaž dokážeme pri technicky správne vykonaných pohyboch používať, tým viac sa priblížime k progresívnemu terapeutickému cieľu. Nejde o maximálne záťaže ale o optimálne bezpečné záťaže." 

POJMY PRI HERNII DISKU

Prolaps - vyklenutie platničky; porušená je vnútorná časť prstenca bez porušenia jeho vonkajšej časti.
Protrúzia - pohyb dopredu, prasknutie prstenca platničky, vydutie; obsah platničky prenikne mimo nej, ale zostáva pohromade.
Extrúzia - prasknutie prstenca platničky s vytekaním obsahu platničky do chrbticového kanála. 
Sequestrácia - časť vytečenej platničky a kúsky prstenca putujú v chrbticovom kanáli.

ANATÓMIA SEGMENTU

Medzistavcovú platničku tvorí vonkajšia časť - prstenec (annulus fibrosus), vnútorná časť - jadro (nucleus pulposus).

Ak dovedieme segmenty chrbtice do takéhoto katostrofálneho stavu (degeneratívne zmeny na platničke, tele stavca, fazetových kĺboch), môžeme pomýšľať už len na operáciu. Vhodná pohybová aktivita, stravovanie, odpočinok sú najlepšie preventívne i primárne liečebné prostriedky.

Prstenec (anulus fibrosus) tvorí 10-20 sústredených kruhov (lamiel) z kolagénových vlákien. Vlákna lamiel sú orientované asi 30 ° k zvislej osi striedavo naľavo a napravo. Medzi lamelami ležia elastínové vlákna, ktoré pomáhajú disku vrátiť sa do svojho pôvodného usporiadania z deformácie, spôsobenej záťažou. Iba periférne vrstvy fyziologického prstenca sú inervované (asi do ¹/₃) a pri poškodení môžu byť zdrojom bolesti. Prstenec odoláva ťahovým, torzným a radiálnym silám.

Jadro (nucleus pulposus) je vnútorný gélový materiál obklopený prstencom. Tvorí asi 40 % z disku. Jadro obsahuje prevažne kolagénové vlákna, vodu a bielkoviny. Obsah vody v jadre je asi 90 % pri narodení a znižuje sa na asi 70 % v piatej dekáde života. Jadro nie je inervované ani zásobované cievami, takže sa nedokáže liečiť samotné, ale pohybová terapia je vhodnou voľbou. Jadro odoláva a prenáša tlakové sily na koncové dosky a zahŕňa medzikružie. 

Postihnutá platnička môže byť znížená, ale môže mať aj normálnu výšku. Veľmi znížená platnička s osteofytmi je prejavom pokročilej chondrózy a väčšinou už vylučuje vysunutie.

Pri hernii disku v driekovom sektore chrbtice je dôležité posilňovať sedacie a stehenné svaly bez toho, aby sme vytvárali kompresiu chrbtice. Tlaky končatinou na asistenčnom stroji môžu byť riešením - odľahčenie chrbtice vertikálnym zavesením cez paže (stoj vo vise). Pred samotným cvičením si otestujeme reakciu bolestivej hernie, a ak sú prejavy nocicepcie, presunieme cvik do neskoršieho algoritmu rehabilitácie.

Platnička je na telá susedných stavcov fixovaná krycími doštičkami. Krycia doska (vertebral endplate - koncová doska) je tretia časť medzistavcovej platničky. Je to tenká vodorovná hyalínová chrupavka, hrubá zvyčajne do 1 mm. Táto štruktúra tvorí rozhranie disku a tela stavca. Kolagénové vlákna v nej prebiehajú vodorovne a rovnobežne s telami stavcov. Doska má nervové a cievne zakončenia (v dospelosti redukcia) a svoj podiel na prenose výživy difúziou z tela stavca do platničky a na prenose odpadových produktov z platničky do tela stavca. Poškodená doska môže byť zdrojom nocicepcie a jej obmedzená funkcia môže viesť k degeneratívnym zmenám platničky.

Ruptúra lamiel prstenca pri herniácii disku.                     Orientácia vlákien lamely prstenca.

HERNIA SPINÁLNEHO DISKU

Hernia spinálneho disku (ľudovo vyskočená platnička) v driekovom sektore chrbtice laterálne dráždiaca korene miechy mechanicky, chemicky, býva spojená s vystrelujúcou bolesťou do dolnej končatiny (sedací nerv - nervus ischiadicus), s jej zníženou citlivosťou, slabosťou svalov. Laterálne vysunutie zmenšuje medzistavcový otvor a herniovaný obsah tlačí na príslušný miechový koreň oproti žltému väzu (ligamentum flavum) a oblúku stavca.

Súčasne vzniká kontraktúra paravertebrálného svalstva (m. transversospinalis - mm. multifidi et mm. rotatores sú súčasťou systému). Pri antalgickej chôdzi, i v klasickom stoji, zvykneme zaťažovať (až miernym skoliotickým úklonom trupu) opačnú dolnú končatinu, a tak ťahaním končatiny a krívaním zmierňujeme kompresiu v bolestivom segmente chrbtice. 

Mediálna hernia disku v driekovom sektore chrbtice

Pri aplikácii axiálnej trakcie sú zadné chrbticové štruktúry (udržiavajú lordotickú krivku v driekovom sektore chrbtice) vrátane puzdier fazetových kĺbov a zadné pozdĺžne a interspinálne väzy natiahnuté viac ako predné chrbticové štruktúry a dochádza k zníženiu lordotickej krivky. Axiálna trakcia zvyšuje výšku zadnej časti platničky viac ako výšku prednej časti platničky čo spôsobuje dekompresiu a následný sací efekt herniovanej platničky. Dochádza k biomechanickým zmenám lumbálnej medzistavcovej výšky, uhla driekovej lordózy. Zníženie zakrivenia lumbálnej lordózy hrá kľúčovú funkciu pri udržiavaní sagitálnej rovnováhy.
Pri herniách v driekovom sektore chrbtice sa neraz stretávame s panvou naklopenou dopredu a aplikáciou dorzálnej axiálnej trakcie uvedený stav kompenzujeme - pri trakčnej liečebnej rehabilitácii potom kontrolujeme optimálny uhol predného naklonenia panvy.

Pri centrálnej (mediálnej) hernii disku v lumbálnom sektore chrbtice je tlak na miechu spredu (parasympatické nervy). Vysunutý sekvester platničky tlakom na bohatú inerváciu zadného pozdĺžneho väzu vyvoláva lumbalgiu a stretávame sa so stratou kontroly močového mechúra, čriev ... (syndróm cauda equina - koreňová lézia v konskom chvoste, čo je zväzok nervových koreňov miechy v dolnej časti chrbticového kanála) - problémy, ktoré vyžadujú urýchlené vyšetrenie na neurologickej ambulancii. 

ANATÓMIA HERNIÁCIE

Pri hernii disku (extrahovaný obsah platničky) dochádza k zníženiu platničky (zmenšená vzdialenosť medzi susediacimi stavcami), čo sa prenáša na patologickú zmenu uhlov pri axiálnom tlaku a na pákové pomery, ktoré menia pôsobenie síl na fazetové kĺby na tŕňových výbežkoch stavcov najmä v postihnutom segmente. To býva súčasťou rozsiahlych degeneratívnych zmien stavcov (osteofitický lem, osteoartritída, artróza), celej chrbtice a ďalších orgánov.

Za normálnych fyziologich okolností sú väzy v stave predpätia. K biomechanickým zmenám dochádza pri úraze, degeneratívnych ochoreniach, starnutí.   

Predný pozdĺžny väz (ligamentum longitudinale anterius) je pevnejšie spojený s telami stavcov než s medzistavcovými platničkami. Napína sa pri záklone a bráni vysunutiu platničky ventrálne (dopredu). Siaha od C1 až po krížovú kosť. Pozostáva z troch vrstiev vlákien. Najpovrchovejšia vrstva sa rozprestiera cez štyri až päť stavcov, druhá vrstvapresahuje 2-3 stavce, vlákna najvnútornejšej vrstvy siahajú od jedného stavca k ďalšiemu. 

Zadný pozdĺžny väz (ligamentum longitudinale posterius) je bohate inervovaný (pri narušení bolestivý), pevne spojený s medzistavcovými platničkami, menej s telami stavcov. Nachádza sa vo vnútri vertebrálneho kanála pozdĺž zadných plôch stavcov. Väzivo je priľnuté k medzistavcovým platničkám a hrá hlavnú úlohu pri udržiavaní platničiek namieste najmä počas flexie chrbtice. Vlákna zadného pozdĺžneho väzu sú hustejšie a hrubšie ako predného pozdĺžneho väzu. Napína sa pri predklone a bráni vysunutiu platničky do chrbticového kanála. V bedrovej oblasti vzniká perforácia zvyčajne defektom len laterálne od zadnej stredovej čiary, kde je zadné pozdĺžne väzivo najslabšie. Poranenie zadného pozdĺžneho väzu je bežné pri nesprávnom zdvíhaní ťažkých bremien. Oslabené alebo natrhnuté väzivo prispieva k prasknutir alebo vykĺznutiu platničiek. Spája lamely susedných stavcov. Ich elasticita slúži na zachovanie vzpriameného držania tela a napomáha chrbtici pri obnovení po flexii.

Medzioblúkový žltý väz (ligamentum flavum) je pružnou syndesmózou (väzivové spojenie kostí), ktorá sa napína pri ohyboch chrbtice. Pri predklone svojím napätím a pružnosťou medzistavcových platničiek umožňuje po vychýlení spätný návrat segmentov chrbtice do pôvodného postavenia aj bez pôsobenia svalov. 

V dôsledku laterálnej hernie disku žltý väz a pri mediálnej hernii disku predný alebo zadný pozdĺžny väz  zväčšujú svoj objem a neskôr sa príslušné väzy vyklenujú smerom do spinálneho kanála s následným zúžením jeho priesvitnosti. So znížením výšky medzistavcového priestoru dochádza k redukcii štrbiny v oblasti nervového otvoru, k útlaku miechových koreňov, k ich opuchu, jazveniu a poruche mikrocirkulácie v ich blízkosti. 

Na základe štruktúry prstenca platničky dochádza pri herníacii disku ku klinovitému tvaru ruptúr jednotlivých lamiel. Obraz hernie prstencov môže byť horizontálny i vertikálny. 

MECHANIKA HERNIE PLATNIČKY

Nielen axiálne preťaženie disku vyvoláva vznik radiálnych trhlín (rozvetvujúce sa ako lúče vo väzivovom prstenci platničky - anulus fibrosus) a prispieva k tomu, aby sa hmota jadra (nucleus pulposus) presúvala smerom najmenšieho odporu, ktorým sú okraje platničky. Tlak odumretých častí tkaniva jadra (sekvestrov) spôsobuje vyklenovanie prstenca, trhanie jeho jednotlivých vrstiev až jeho úplnú ruptúru.

Niekedy sú bolestivé stavy LBP spôsobené syndrómom fazetového kĺbu - ťažkosti pri diagnostike. Ale ak degeneráciu spozorujeme na obyčajnej rádiografickej snímke, zvyčajne už dosiahla pokročilé štádium.

Laterálna hernia. Najslabším miestom sú zadné bočné úseky prstenca, kde už nedosiahne šírka zadného pozdĺžneho väzu (ligamentum longitudinale posterius - pevne spojený s medzistavcovými platničkami). Sekvestre sa cez otvor, bočné trhliny v prstenci tlačia smerom do miechového (spinálneho) kanála alebo do medzistavcového otvoru (foramen intervertebrale), kadiaľ prebiehajú miechové nervy a nachádzajú sa gangliá zadných miechových koreňov. Hmota platničky môže pri radikulopatii (poškodenie miechových koreňov), vyvolanej herniáciou, komprimovať motorické, senzitívne a sympatikové vlákna (vegetatívny nervový systém). 

Mediálne vysunutie tlačí miechu spredu,  tlačí stredom, smerom na zadný pozdĺžny väz a irituje priamo miechu.

Vysunutie krčnej platničky

Laterálne vysunutie krčnej platničky vyvoláva cervikobrachiálny syndróm. Chorí majú prudké až neznesiteľné bolesti, ktoré sa šíria z dolnej krčnej chrbtice do hornej a vnútornej časti lopatky, do ramena, pazuchy, predlaktia a často do ruky a prstov. Hlavu držia strnulo, sklonenú na bolestivú stranu, ruku majú nemotornú.
Mediálne vysunutie tlačí na miechu spredu. Najčastejšie sa začína bolesťou, ktorá sa šíri po chrbtici, alebo do rúk a nôh. Sprevádza ju dyzestéza (strata citlivosti) a neskoršia strata citlivosti najmä v dolných končatinách. Nasleduje paraparéza (čiastočné ochrnutie končatín) alebo kvadruparéza (úplné ochrnutie všetkých končatín), ktorá je kolísavá a zhoršuje sa funkčným zaťažením chrbtice. 

Vysunutie hrudníkovej platničky

Mediálne vysunutie spôsobuje kompresiu miechy a prejavuje sa lokálnou bolesťou (aj imitácia bolesti srdca, brucha), poruchy citlivosti pre bolesť, chlad a teplo, motorické deficity dolných končatín, pocit pásu na prsiach a bruchu...

Laterálne vysunutie sa prejaví náhlou bolesťou medzi lopatkami, zhoršeným pohybom, kašlaním. Tieto vysunutia dokážu napodobniť ochorenia žalúdka, žlčníka, obličiek, močového mechúra, retroverziu maternice, medzirebrovú neuralgiu.

Vysunutie driekovej platničky

Malé vysunutie dráždi len bohaté senzitívne pletence vo väzivovom prstenci a v zadnom pozdĺžnom väze a spôsobuje bolesti v krížoch - lumbago. Väčšie sekvestre tlačia korene miechy. Vždy vzniká kontraktúra paravertebrálneho svalstva. 

Laterálne vysunutie zmenšuje medzistavcový otvor a tlačí na príslušný koreň oproti žltému väzu a oblúku. 

Sinuvertebrálny nerv - ramus sinuvertebralis (šípky) má opakujúci sa priebeh a cez medzistavcové foramen vstupuje do miechového kanála.

Sinuvertebrálny nerv (oveľa tenší ako miechový koreň) možno vysledovať až po vonkajšie tri vrstvy lamely u zdravých pacientov, ale môže ísť až do nucleus pulposus u degeneratívnych platničiek. Sinuvertebrálny nerv je rekurentný (vracajúci sa) nerv, ktorý vychádza bilaterálne z ventrálneho ramena každého miechového nervu distálne od dorzálnych koreňových ganglií a znovu vstupuje do miechového kanála cez intervertebrálne otvory, aby inervoval viaceré meningeálne a nemeningeálne štruktúry.a zásobuje proprioceptívne aj nociceptívne vlákna. Nerv sa podieľa na diskogénnej bolesti pri herniácii disku. Táto bolesť prechádza cez rami communicantes dole do L₂, kde sa spája so sympatickým gangliom a potom postupuje do kože na nižších úrovniach.

Diagnostika typu hernie spinálneho disku zohráva dôležitú úlohu v špecifikácii algoritmov liečebnej rehabilitácie. Aj keď sa stretávame s rôznymi názvami, priblížme si konkrétnu polohu hernií: A mediálna, B paramediálna, C foraminálna, D extraforaminálna, farebne neodlíšená ventrálna. 

Pri stlačení koreňa L5 vystreľuje bolesť po vonkajšej ploche píšťaly k členku na chrbát nohy a do palca. Pre postihnutie koreňa L5 je charakteristické zníženie tonusu skupiny extenzorov (vystieračopv) dolnej končatiny a prstov najmä na palci, chorý ťažko dokáže stáť na päte a fenomén palca - oslabenie dorzálnej flexie proti odporu. 
Pri postihnutí S1 vystreľuje po zadnej ploche stehna, píšťaly a do prstov, najmä do malíčka. Bolesť môže mať remisiu (dočasné oslabenie príznakov), pokiaľ je sekvester pohyblivý. Je trvalá, keď je fixovaný v mieste výstupu alebo mimo platničky. Upokojuje sa polohou alebo pohybom. Pri postihnutí koreňa S1 je typické vyhasnutie reflexu Achillovej šľachy, zníženie tonusu až atrofia sedacieho a lýtkového svalstva, takže chorý sa nedokáže dobre postaviť na špičku nohy.

Chorý často drží trup v predklone s vybočením jedného boku. Tým ale vytvárame predpoklady pre rozvoj svalovej nerovnováhy.

HYDROSTATICKÝ TLAK - ANABOLIZMUS A KATABOLIZMUS PLATNIČKY

Vzhľadom k svojej morfológii môže zdravá platnička odolať vysokým zmenám hydrostatického tlaku (tlak v kvapaline - jadro) v priebehu zaťaženia v rôznych polohách. Fyziologické úrovne hydrostatického tlaku pôsobia ako anabolický faktor v biochemických procesoch pre stimuláciu syntézy proteoglykanu. 

Abnormálne vysoká úroveň hydrostatického tlaku (vyššia ako 3 MPa), alebo abnormálne nízka úroveň (pod 0,1 MPa) spôsobujú katabolické účinky. Vývoj degeneratívnych diskogénnych zmien metabolickými procesmi ovplyvňuje štruktúru platničky i stavca. Rozlišujme hydrostatický tlak vo fyziologických a patologických segmentoch chrbtice. 

Zhora pôsobí tlaková sila telesnej hmotnosti a svalovej kontrakcie pri prekonávaní používanej záťaže, ktorá zvyšuje tlak v jadre (rovné šipky), to zase zvyšuje tlak v medzikruží (oblé šipky). Zároveň aj tu platí zákon akcie a reakcie. 

Proteoglykany sú veľké molekuly, skladajúce sa zo sacharidovej zložky a z proteínov. Viažu na seba veľké množstvo vody (hydratácia). Fungujú ako molekulové sitká, ktoré ovplyvňujú, ktorá látka do bunky vstúpi a ktorá ju opustí. Spolu s kolagénom tvoria základnú hmotu hyalínnej chrupavky (viazanie vody a solí, vývoj a obnova kĺbových tkanív). S elastínom zaisťujú nízky koeficient trenia a pružný prenos záťaže. 

Asi od tínedžerského veku máme platničky minimálne vyživované krvným obehom. V dospelosti nemajú koncové dosky a platničky vlastné cievy. Vyživujeme ich striedaním záťažovania a odľahčovania (ako špongia) – pri striedaní záťaže tekutinu (odpad) z nich vytláčame a živiny prenikajú dovnútra (osmotický pretlak na báze molekulárnej difúzie bunečnou membránou) z okolitých tkanív.

Optimálne množstvo vody slúži na prenos živín do platničky. Pokles dodávok živín je považovaný za hlavnú príčinu degenerácie disku. Význam zdravého pohybu, stravovania a odpočinku je mimoriadne dôležitý pre udržanie biochemickej a biomechanickej rovnováhy organizmu. 

Pri patologických zmenách organizmu nám pomáha vhodná organizácia pohybu, stravovania a odpočinku približovať sa k fyziologickej rovnováhe. 

Výživa stavca, koncovej dosky a medzistavcovej platničky krvnými kapilárami (červená farba). Chondrocyty sú zrelé bunky chrupavky.

Fyziologické hydrostatické tlakové zaťaženie a striedavý osmotický tlak medzi dvoma roztokmi s rôznou koncentráciou sú potrebné pre udržanie zdravých biomechanických a biochemických vlastností segmentov chrbtice. 

Cvičenie so zadržaným dychom (anaeróbne - obmedzený prísun kyslíka), pri ktorom sa tvorí kyselina mliečna, nie je vhodným riešením pri pohybovej terapii hernií spinálnych diskov, alebo podobných ochorení spojených so zápalovými procesmi a degeneratívnymi zmenami v segmentoch chrbtice. 

Fajčenie zhoršuje metabolizmus medzistavcovej platničky. Aj organizmus vystavený vysokým vibráciám je viac náchylný k bolestiam v driekovom sektore chrbtice, obzvlášť fazetové kĺby.

MIECHOVÉ NERVY (nervi spinales)

MIECHA SPREDU: 
- Radix anterior (predný koreň). 

- Radix posterior (zadný koreň). 
- Zadný miechový ganglion (zhluk nervových buniek). 
- Spatium subarachnoideum (podpavúčnicový priestor, mozgovomiechový mok medzi cievnatkou a pavúčnicou).
- Arachnoidea mater (pavúčnicová, prostredná blana). 
- Pia mater (cievnatka, najvnútornejšia blana - pri mieche, bohato prekrvená mäkká plena). 
- Dura mater (tvrdá blana - pevný obal z fibrózneho tkaniva, najvrchnejšia blana). 

Predné miechové korene (radices ventrales). Výbežky somatomotorických a visceromotorických neurónov sú aferentné (odstredivé, motorické) a vedú vzruchy z miechových centier do periférie (priečne pruhované svaly, hladké svaly, srdečná svalovina, žľazy). Z miechy vystupujú prednými miechovými koreňmi, ktoré vznikajú spojením niekoľkých koncových vlákien (fila radicularia anteriora).

Zadné miechové korene (radices dorsales). Výbežky buniek, uložené v spinálnych gangliach (nervových uzlinách), sú aferentné (dostredivé, senzitívne) a vedú signály z receptorov kože, pohybového aparátu a z orgánov do miechy. Do miechy vstupujú zadnými miechovými koreňmi prostredníctvom fila radicularia posteriora. Na zadnom koreni je zhrubnutie ganglion spinale, obsahujúce pseudounipolárne neuróny (podľa tvaru T-bunky, materské bunky dostredivých, senzitívnych vlákien).

Miechový nerv (nervus spinalis). Zvonka od spinálneho ganglia sa predný a zadný koreň spájajú v oblasti medzistavcového otvoru a vytvárajú miechový nerv, ktorý postupuje ďalej do periférie, kde sa vetví (v anatómii sa používa pre jednotné číslo vetva skratka r. – ramus a v množnom čísle vetvenie rr. – rami).

REGENERÁCIA PERIFÉRNYCH NERVOV

Kým periférny nervový systém má vnútornú schopnosť pre reparáciu a regeneráciu, centrálny nervový systém, je z väčšej časti neschopný samo-reparácie a regenerácie. 

Po prerušení alebo poškodení periférneho nervu dochádza ku zmenám v tele neurónu a k degenerácii v periférnom pahýle jeho axonu (vlákno nervu), ktorý je oddelený od tela materského neurónu: infiltrácia periférneho pahýľa (distálneho segmentu) makrofágmi, ktoré sa podieľajú na fagocytóze (pohlcovaní) fragmentov axónov a myelínových pošiev.

1. Proximálny pahýľ, 2. Distálny pahýľ, 3. Axon, 4. Myelín, 5. Schwannova bunka, 6. Makrofág. 

A. Delenie (vegetatívne rozmnožovanie rozpadom) axónu a myelínu sa vyskytuje v distálnom pahýle.
B. Schwannove bunky tvoria šnúru, ktorá rastie do proximálneho pahýľa a sceľuje pahýle. Makrofágy pohlcujú degenerovaný axon a myelín. 
C. Axon sa rozvíja do siete Schwannových buniek, a potom začne rásť pozdĺž šnúry Schwannových buniek. 
D. Axon pokračuje v raste k distálnemu pahýľu a je obklopený myelínovou pošvou.

Regeneračné schopnosti periférnych nervov sú mimoriadne životaschopné. Regeneračné zmeny spočívajú v podstatnej transformácii nervovej funkcie. Metabolizmus neurónu je prepojený z režimu zaisťovania synaptického prenosu (synapsia – miesto styku neurónov alebo neurónu a inej bunky) do režimu zvýšenej proteosyntézy (syntéza bielkovín) a reparácie neurónu a jeho výbežkov.

Po poranení spinálneho systému fungujú makrofágy na odstraňovaní zvyškov poškodených tkanív a pretrvávajú v nervovom mikroprostredí. Systémom cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice mobilizujeme úlohu makrofágov pri regulácii funkcie Schwannovych buniek počas regenerácie nervov.

Doplnky výživy

Pre udržanie zdravia nervov je dôležitá adekvátna hladina vitamínu B12 (cobalamin). Vitamín B12 pomáha pri syntéze mastného (myelínového) obalu, ktorý pokrýva nervy (dôležité pre funkcie nervov, vedenie impulzov). Ischias sa môže prejaviť v dôsledku nedostatku vitamínu B12 a môže sa vyskytnúť častejšie u ľudí starších ako 60 rokov. 

Medikamentóznu liečbu poškodených, prerušených nervov podporujeme užívaním skupiny vitamínov B, u nás známy B-komplex. 

V liečbe neuropatickej bolesti je u pacientov účinná vysoká dávka vitamínov skupiny B: B12 v dávke 1 500 µg perorálne denne alebo 2 000 µg intramuskulárne 2-krát týždenne, B1 (thiamin) v dávke 50 mg a B6 (pyridoxin) v dávke 300 mg perorálne raz denne. Pri problémoch so sedacím nervom je vhodná kombinácia s diklofenakom vo forme gélu napr. Voltaren.

Vitamíny skupiny B je potrebné zapíjať dostatočným množstvom vody! Poraďte sa svojím ošetrujúcim lekárom alebo lekárnikom.

PODOBNÝ ALGORITMUS TERAPIE AKO PRI HERNII SPINÁLNEHO DISKU

Spondylolistézu, sakralizáciu, lumbalizáciu, hyperlordózu, piriformis syndróm, Modicove zmeny na chrbtici (podľa doktora Michaela Modica) riešime podobným algoritmom pohybovej liečby ako pri hernii spinálnych diskov - cielená celostná trakčná kinezioterapia.  

Spondylolistéza - patologický stav chrbtice, ktorý sa prejavuje posunom tela stavca oproti susednému telu stavca. Agresívna forma šmykovej trecej sily sa môže premietnuť do životohrozujúcej strihovej sily. 

Keďže sa pri hernii disku zameriavame najmä na driekovú časť chrbtice, neprehliadnime možné vývojové anomálie, ktoré sa objavujú v tejto oblasti. Piaty driekový stavec často jednostranne alebo obojstranne zrastá s krížovou kosťou (sakralizácia L₅), alebo naopak, prvý krížový stavec si do určitej miery zachová samostatnosť (lumbalizácia S₁).

Špecifickými ťažkosťami sú bolestivé Modicove zmeny na chrbtici (Modic symptómy typu 1, 2, 3 - Dr. M. Modic)  - patologické zmeny štruktúry stavcov (vývoj krvných kapilár v kostnej dreni stavca, nahrádzanie kostného tkaniva viscerálnym tukom - ischémia kostnej drene), patologické zmeny štruktúry platničiek (chondróza - zvýšená tvorba chrupavky), patologické zmeny štruktúry koncových dosiek (skleróza - stvrdnutie tkaniva), trabekulárne zlomeniny (spongiózna, trámčeková časť stavca) sú spojené so zápalmi, opuchom, nedostatočným hojením a opakujúcimi sa herniami diskov. Môže dochádzať ku stenóze. Patologické zmeny spôsobujú, že stavce, platničky, koncové dosky si prestávajú plniť svoje fyziologické funkcie.

RIZIKÁ ELIMINUJEME POUŽITÍM TRAKČNEJ KINEZIOTERAPIE

Pôvodcom hernií diskov v driekovom sektore chrbtice môže byť ich bežné časové namáhanie (práca, šport, oddych). Všeobecne platí, že v lordotickom zakrivení v driekovom sektore chrbtice sú kĺby orientované konkavitou dorzálne a prípadná os otáčania je vzadu a tam je prstenec platničky viac namáhaný a náchylný na poškodenie. Pri osi otáčania vzadu telo stavca skôr skĺzava do strán (bránia mu v tom väzy), než skutočne rotuje. Rozmiestnenie tohto typu kĺba na chrbtici berme do úvahy pri posudzovaní pohyblivosti chrbtice v liečbe pohybom.
Oproti iným liečebným systémom cielená celostná trakčná kinezioterapia (princíp spinálnej dekompresie) eliminuje toto riziko.

Súčasťou hernie disku býva i bolestivý piriformis syndróm, kedy dochádza k nežiaducemu kontaktu sedacieho nervu a hruškovitého svalu (m. piriformis) v dôsledku jeho kontraktúry.

POHYBLIVOSŤ DRIEKOVÉHO SEKTORA CHRBTICE

Okrem základnej pohybovej jednotky chrbtice - platnička medzi dvomi susediacimi stavcami sú súčasťou pohyblivosti segmentov chrbtice fazetové kĺby. Ak je platnička poškodená, dochádza k akcelerovanému opotrebeniu fazetových kĺbov.

Nie všetky z uvedených cvikov sú vhodné na precvičovanie pri výskyte hernie spinálneho disku, niektoré sú rizikové aj pre zdravého jedinca.

Záklon
Driekový úsek chrbtice umožňuje záklon 30-35 °. Kĺbové plôšky (fazety) pri záklonoch po sebe najprv kĺžu, potom na seba pevne naľahnú, čím sa pohyb skončí; aj tŕne ukončia záklon až vtedy, keď do seba navzájom narazia. Pri záklone je najviac namáhaný a zraniteľný rozsah Th₁₁-L₂ a oblasť L₄-S₁.

Predklon
Predklon je umožnený v rozsahu okolo 55-60 ° a obmedzujú ho silné medzitŕňové väzy (ligg. interspinalia).

Úklon
Úklony sú v rozmedzí 20-30 ° na každú stranu. Pri úklone sa prejaví bočné vytočenie tŕňov. Nie je to však pohyb v kĺboch, ale dôsledok rôznej výchylky úklonov v zadnej a prednej časti stavca (vpredu je výchylka väčšia). Tŕň stavca sa pri fyziologickej driekovej lordóze vychyľuje na stranu úklonu – do konkavity ukláňania chrbtice.

Rotácia
Poloha v sede zvyšuje viacnásobne riziko výskytu bolesti najmä v driekovom sektore chrbtice. 

Drieková časť chrbtice takmer nerotuje. Rotácia je možná len do 5-10 ° na každú stranu z dôvodu tvaru svojich kĺbových plôšok (plôšky pravej a ľavej strany spravidla nie sú súčasťou spoločnej rotačnej plochy). 
Rotácia stavcov je postupná – prenáša sa na ďalší stavec. 
Ako variácia sa aj na skĺbení driekových stavcov nájde tvar a postavenie kĺbových plôšok, umožňujúci rotáciu (t.j. pravá i ľavá kĺbová plôška ako súčasti spoločnej rotačnej plochy).

Perovanie
Mení zakrivenie chrbtice.

DENNÝ REŽIM

Dlhší pobyt na lôžku spôsobuje spomalenie funkcie čriev. Pokiaľ trávime veľa času v pokoji na lôžku, je dôležité dodržiavať pitný režim, jesť veľa ovocia, zeleniny a potravín s vysokým obsahom vlákniny, pretože sa potrebujeme vyhnúť zápche. Namáhanie pri stolici prispieva k zvýšeniu napätia v dolnej časti chrbtice a k spomaleniu hojenia hernie disku. Ale ak máme problémy s pohybom, so stravovaním, eventuálne so zápchou, môže byť požitie preháňadla vhodným riešením.

Bolesť zmierňujeme ľahom v pohodlnej posteli. V ľahu na chrbte môže vankúš pod stehnami a kolenami oslabiť napätie najmä v dolnej časti chrbta. Keď ležíme na boku, máme vankúš medzi kolenami. Vyhýbajme sa ľahu na bruchu, ale keď si už ľahneme, použime vankúš pod brucho. Z postele vstávame cez bok, ramená a panva by sa mali točiť zároveň. Dýchaním hlboko od bránice pomáhame znižovať bolesti chrbta. 

Vyhýbajme sa rýchlym trhavým pohybom, vibráciám, dlhotrvajúcemu sedu na stoličke, napínaniu svalstva, zdvíhaniu ťažších predmetov. Pri zdvíhaní prechádzame do takého hlbokého drepu ako je potrebné, používame svoje nohy a nie chrbát (chrbát držíme rovno). Pri sedení máme plosky chodidiel na podlahe, uprednostňujeme sprchu pred kúpeľom vo vani. Venujme chrbtu dostatok odpočinku vo vhodných polohách a zároveň optimálne zvolené cvičenie.

KONZERVATÍVNA LIEČBA

Dôsledky porúch chrbtice, jej degeneratívne zmeny sa často premietajú do neznesiteľnej bolesti, straty aktivity a kvality bežného i pracovného života. Vo fitnescentrách sa stretávame s laickou chybou, keď pacienti v snahe o zlepšenie stavu posilňujú spravidla chrbtové svaly, namiesto toho aby sa venovali predovšetkým ich relaxácii. Posilňovať by mali v prvom rade ich antagonisty, resp. funkčné synergisty - najmä brušné svaly a z nich priečny brušný sval. 

Konzervatívna liečba hrá významnú úlohu v terapii degeneratívnych ochorení chrbtice. Primeraná medikamentózna a pohybová liečba, časový faktor sú pre väčšinu pacientov s radikulopatiou dostačujúce.

Aby sme predišli možnému vývinu patologických pohybových stereotypov v budúcnosti, respektíve chirurgickému zákroku, mala by pohybová liečba začať čím skôr. 

Problémy v krčnom, hrudnom, driekovom sektore chrbtice, krížovej kosti nemusíme akceptovať ako nezmeniteľný fakt a naučiť sa s tým žiť. Môžeme to skúsiť s celostnou trakčnou kinezioterapiou, ktorá zahŕňa režim komplexného cvičenia - kombinácia strečingu, posilňovania a aeróbneho dolaďovania úpravy organizmu; k tomu stravovanie a optimálne pracovné zaťaženie s odpočinkom.

ALGORITMUS KONZERVATÍVNEJ LIEČBY

V priebehu prvých štyridsiatichôsmich hodín spôsobuje roztrhnutie prstenca platničky uvoľnenie zápalových chemických mediátorov, ktoré môžu spôsobiť silné bolesti aj pri absencii kompresie miechových nervov.

1. Liečbu chladom začíname okamžite, pretože pomáha znižovať bolesť a opuch. Ľadový obklad alebo vrecko mrazenej zeleniny zabalené v utierke použijeme asi na 10 minút až trikrát denne, najlepšie v odľahčenej polohe trupu. 

2. Včasná liečba zahŕňa použitie infúzií, protizápalových liekov, lokálnej epidurálnej injekcie a liekov proti bolesti, ktoré sú spojené s herniou disku. Vhodným obdobím na príjem liekov je noc-spánok, kedy sa chrbtica uvoľňuje a liečivo je "nasávané" do platničky. Lieky liečia len príznaky hernie a možno ich bude treba užívať celý život. 

3. Po troch dňoch zaradíme terapiu teplom, napr. ultrazvuk, infračervené teplo (žiarič), fén, elektrická poduška, čím podporíme uvoľnenie svalov, úľavu od bolesti. 

Na oblasť zranenia funguje teplo zvyčajne lepšie ako studené zábaly aj keď u niektorých pacientov sa môže lepšie osvedčiť vrecúško s ľadom. Striedanie tepla a chladu napomáha zlepšiť krvný obeh v oblasti bolesti a tým hojenie.

Nervové, väzivové, svalové a fasciálne jednotky sú v ľudskom organizme architektonicky funkčne pospájané (reťazce horizontálne, vertikálne, diagonálne, špirálovité). Docielením rovnováhy, alebo aspoň sa priblížením k rovnováhe medzi nimi, vytvárame progresívne výsledky pri pohybovej liečbe hernií spinálnych platničiek.

4. Kinezioterapia. Telu poskytneme čas na reabsorpciu, absorpciu herniovaného obsahu disku, vytvorenie pružnej jazvy a podmienok na dosiahnutie optimálnej svalovej rovnováhy (posturálny stereotyp) a aeróbnej výkonnosti. 
Poškodené medzistavcové platničky sa hoja veľmi pomaly, v dlhodobom horizonte, pretože sú vystavené neustálemu tlaku – kompresii. Pohybmi orientovanými na spinálnu dekompresiu znížime tlak na disky a podporíme prenikanie živín a kyslíka z okolitého prostredia do platničiek a chrbticu posúvame do fyziologického zakrivenia. Komplexným spôsobom liečby stimulujeme samoregeneračný systém organizmu.

5. Manuálna terapia. Odborníci hovoria, že v súvislosti s rotačnou manipuláciou driekového sektora chrbtice sa odporúča opatrnosť, ale optimálna manipulácia preukázala zlepšenie od bolesti a funkčné výsledky pri liečbe hernie disku. Vhodne využívaná mobilizácia a manipulácia nad a pod inkriminovaným spinálnym segmentom vrátane riešenia problematiky panvy alebo dokonca obmedzení v dolnej končatine, zníži mieru mechanického namáhania, ktoré ovplyvňuje herniu disku. 

Manuálna terapia hrá neoddeliteľnú úlohu pri zvládaní bolesti a potenciálne poskytuje optimálne prostredie na uzdravenie disku, najmä v počiatočných a stredných štádiách rehabilitácie. Avšak pri postupe do ďalších štádií rehabilitácie je vhodné eliminovať úlohu manuálnej terapie a maximalizovať zmysluplné pohybové aktivity pacienta.

KINEZIOTERAPIA - CIEĽOM NIE JE LIEČIŤ, ALE VYLIEČIŤ

V terapii rešpektujeme aktuálnu intenzitu bolesti a vyhýbame sa cvikom, provokujúcim alebo zosilujúcim bolesť, či vyvolávajúcim bolestivé motorické prejavy (cvičíme po prah bolesti tak pri izotonických, ako aj izometrických svalových kontrakciách). 

Strečing. Pacienti s chronickou bolesťou venujú týždne, mesiace pozornosť naťahovaniu, mobilizácii chrbtice a mäkkých tkanív, až zistia, že posun v rozsahu pohybov im poskytuje zmysluplné a trvalé zmiernenie bolesti.

Spinálna dekompresia na inverznej lavičke (trakcia). Úľava od bolesti, relaxácia vnútorných orgánov, chrbtových svalov, chrbtice, vytvorenie priestoru pre disky. Ide nielen o pasívnu trakciu, ale aj cvičenie v odľahčenej polohe. K takejto forme dekompresie pristupujeme opatrne. 

Opatrní buďme pri riešení Schmorlovho uzla, čo je vlastne vertikálna hernia disku do tela stavca, pretože rotačné cvičenia môžu vyvolávať kontraproduktívny efekt. 

Posilňovanie. Bolestivé epizódy v chrbte, ktoré trvajú dlhšie ako týždeň-dva, riešime individuálnym cvičením, aby sme zabránili výskytu opakujúcich sa cyklov bolesti a slabosti. Komunikujeme pri tom s pacientom a sledujeme reč jeho tela. 

Kardio. U pacientov s optimálnou kardiovaskulárnou výkonnosťou je väčšia pravdepodobnosť, že si udržia fungovanie svojho pravidelného denného režimu. No u pacientov s chronickou bolesťou v dolnej časti chrbta, ktorí nepracujú na svojej aeróbnej výkonnosti, je väčšia pravdepodobnosť, že budú postupne strácať schopnosť vykonávať svoje každodenné činnosti. V tejto súvislosti navrhujeme aktivitu na konštrukčne vhodne riešenom orbitreku, eventuálne severskú chôdzu (nordic walking) so špeciálnymi palicami v nenáročnom teréne.

Po prvých cvičebných jednotkách sa môžu objaviť zvýšené nepríjemné reakcie organizmu, avšak určité nepohodlie musíme akceptovať, ak sa snažíme o udržanie primeranej aktivity. Ale to sa zmení, keď pre štruktúry spojivového tkaniva (svaly, šľachy, väzy a kĺbové puzdrá chrbtice) vytvoríme podmienky na dosiahnutie alebo aspoň priblíženie sa k ich opätovnej rovnovážnej pružnosti.

Skupinové cvičenia nie sú prevládajúcim terapeutickým postupom, pretože nemôžu postihnúť individuálne odlišnosti jednotlivých pacientov.

Stav nemocného kontrolujeme nielen v priebehu, ale aj na konci terapeutickej jednotky. Registrujeme nielen bolesť, ale i motorické prejavy a tiež zvládnutie cvičení, v ktorých pacient pokračuje i po skončení liečby.

V systéme cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie vyvoláva záťaž, pôsobiaca pod rôznymi uhlami v smeroch osi a od osi chrbtice v rozpätí 0-180°, dekompresiu chrbtice (odľahčenie) ťahovou i tlakovou silou. Trakčná biomechanika je výhodná napr. pri liečbe bolestivých stavov mediálnych i laterálnych hernií diskov, patologickej skoliózy, kyfózy, lordózy, degeneratívnych ochorení chrbtice a ďalších štruktúr organizmu. Systém vychádza z plynulej synchronizácie jednoduchých sériových kinetických reťazcov - prirodzený a bezpečný prostriedok k regenerácii a obnove telových funkcií.

Fyziologický účinok celostnej trakčnej kinezioterapie stimulujeme napr. unilaterálnym sťahovaním záťaže pažou zhora, spredu, zboku alebo stláčaním záťaže pažou zhora, zboku pod rôznymi uhlami (0-180°), pohybmi dolných končatín, trupu a rotačnými cvičeniami pažou - 360 °.

Forhendové a bekhendové rotácie spĺňajú kritériá efektívneho športového trénigu v tenise i algoritmu pohybovej terapie pestrej škály zdravotných problémov.

Celostná trakčná kinezioterapia predstavuje aktívny prístup k svojmu zdraviu, je vhodná aj pre stavy pred operáciami a po operáciách vertebrogénneho aparátu, pre bedrové, kolenné kĺby, kĺby členkov. Celostný systém prezentuje terapiu všetkých sektorov chrbtice (krčný, hrudný, driekový, krížový) aj keď riešime nocicepciu (bolesť), vnímanú napr. len v driekovom sektore. Svalová rovnováha, alebo aspoň priblíženie sa k nej je cielený aspekt systému. Vyžaduje si opakované cvičenie – minimálne trikrát do týždňa (nevýhodou je predĺženie celkového času liečby). Optimum sú štyri tréningové jednotky, ale spočiatku odporúčame cvičiť každý deň, aj dvojfázovo. Efekt cvičenia urýchlime, ak začiatok terapie nebudeme dlhodobo odďaľovať. 

STREČING

Bolestivé stavy nevytvárajú u mnohých pacientov a terapeuta priaznivé podmienky pre naťahovanie (strečing) svalových partií upnutých na dolné končatiny a predovšetkým na panvu (priamy sval stehna - m. rectus femoris, bedrovovodriekový sval - m. iliopsoas) najmä v ľahu na bruchu, ale aj vo výpade či v stoji jednonožne. Obzvlášť upevnenie skráteného svalu na panve spôsobuje pri takomto vykonávaní strečingu preklopenie panvy dopredu a tým bolestivé prehnutie v driekovom sektore chrbtice, kde sa nachádza herniovaný disk.

Prijateľným riešením môže byť stoj výkročný na jednej pokrčenej končatine s opretím voľnej končatiny a trupu spredu o mierne naklonenú, zabezpečenú šikmú dosku alebo v stoji pokrčmo opretie trupu o rebrík.

Pri strečingu fixujeme pacienta optimálne širokým a dlhým opaskom, obopnutým okolo rebríka a cez sedacie svaly v oblasti medzi dolným predným bedrovým tŕňom a veľkým chocholom stehnovej kosti. Zabránime tak preklopeniu panvy dopredu a tým minimalizujeme bolestivé prehnutie v driekovom sektore chrbtice. Pohodlnejšia poloha pre terapeuta je sed na stoličke za pacientom.

Bedrovodriekový sval (m. iliopsoas) sa skladá z dvoch svalov:  

1. Driekový sval (m. psoas) začína od medzistavcových diskov a priľahlých tiel prvých štyroch driekových stavcov (L₁, L₂, L₃, L₄) a dvanásteho hrudníkového stavca (Th₁₂). Ide pod slabinový väz a upína sa na malý chochol stehennej kosti (trochanter minor). Výrazne ovplyvňuje sily lordózy v driekovom sektore chrbtice a má dosah aj na driekovú skoliózu. 
2. Bedrový sval (m. iliacus) začína na vnútornej ploche krídla bedrovej kosti, ide pod slabinový väz, spája sa s driekovým svalom a spolu s ním sa upína na malý chochol stehnovej kosti. Výrazne ovplyvňuje naklopenie panvy dopredu.
Oba svaly vytvárajú krútiaci moment na stehennej kosti, ktorý sa prenáša do bedrového kĺba. Biomechanické rozdiely na panve sledujeme pri obojstrannom zaťaže a unilaterálnom zaťažení. Pripojenie sa m. psoas major k membráne bránice prostredníctvom stredného oblúkového väzu (fascia, ktorá konverguje do šľachy a stúpa k bránici) a ovplyvňuje stabilitu bedrovej chrbtice.

MYOFASCIÁLNE TECHNIKY

Časť terapie (pacient je vystavený určitému stupňu bolesti), smerujúca k "roztápaniu" zdrojov nocicepcie  - bolestivých spazmov (dlhodobý nadmerný svalový sťah), spúšťacích bodov. Špecifikom sú akupresúrne valivé podnety. 

LIEČBA KYSLÍKOM

Liečba kyslíkom (normobarická, hyperbarická). Doplnková liečba zvyšuje účinok kinezioterapie, urýchľuje hojenie a regeneráciu. Požiadavkou je dostatočne teplý a zvlhčený dodávaný kyslík.

ZMYSLUPLNÁ POHYBOVÁ AKTIVITA ZVYŠUJE ŠANCU NA VYLIEČENIE

Riešime ochorenie, ktoré spadá medzi vertebrogénny algický syndróm, kde dominujúcim symptómom je bolesť. Stretávame sa s verdiktom lekárov, ktorí vertebrogénnym pacientom zakazujú celkovú telesnú aktivitu a vypisujú im PN bez vychádzok a odporúčajú naučiť sa s problémom žiť. A to niekedy nemáme ani štyridsať rokov.

Zobrazené cvičenie má trojrozmerný účinok a viaceré efektívne varianty (komplexná kokontrakcia). 

Lenže pri zmierení sa s týmto odporúčaním počítajme s tým, že sa k uvedenému problému postupne pridružia ďalšie problémy. Bolesť v oblasti chrbtice ovplyvňuje našu pohybovú aktivitu, ale absenciiou pohybovej aktivity zbavujeme disk výživy a disk začína alebo pokračuje v degenerácii.

Aktívne cvičenie hrá dôležitú úlohu v zmiernení bolestí pacienta a v následnom zlepšení funkcií u pacientov s bolesťami v driekovom sektore chrbtice. Zmysluplne aplikovaný cvičebný program znižuje pravdepodobnosť a závažnosť výskytu ťažkostí v dolnej časti chrbta v budúcnosti. 

SÚVISLOSTI REHABILITÁCIE

V prípade neustupujúcich ťažkostí pacienti užívajú silné lieky, ktoré vedú k ospalosti, žalúdočným ťažkostiam, poruchám pečene, obličiek, reakciám pokožky, psychickým problémom, potenciálnej závislosti ... Pokusy o vyliečenie pacienta sa premietajú do jeho permanentného liečenia. 
Pri zosilení bolestí ponecháme liečenie podávaním analgetických liekov, ale pri ich zmiernení vedieme pacienta k cielenej redukcii farmakoterapie.

Čím väčšie spektrum cvičení dokážeme zvládnuť, tým rýchlejšie sa zbavíme bolesti a ďalších symptómov, sprevádzajúcich herniu disku. Vytvoríme predpoklady pre dosiahnutie emočného, psychického a fyzického blaha pacienta. 

Obmedzenie rotácie chrbtice má za následok podstatne kratšiu dĺžku kroku, pomalšiu rýchlosť chôdze a vyššiu spotrebu energie. 

Srdcovo-cievnu výkonnosť naštartujeme aeróbnou aktivitou na orbitreku a zároveň vytvoríme podmienky pre dril rovnakej dĺžky krokov. Spinálna rotácia je dôležitým rysom efektívnej chôdze človeka, ovplyvnenej aj flexibilitou horných končatín - pozitívna úprava horného i dolného skríženého syndrómu. Strata recipročného (obojstranného) pohybu medzi driekovým sektorom chrbtice a krížovou kosťou je pravdepodobne hlavnou príčinou chronickej bolesti chrbta. Odporúčam orbitrek konštrukčne riešený tak, že má dlhšie páky pre paže (k osi otáčania - moment sily, M = F . r, dlhšia páka=menšia sila) a kratšie pre dolné končatiny (k osi otáčania - moment sily, M = F . r, kratšia páka=väčšia sila). 

Chronickí pacienti vyžadujú individuálne vedenie i podpornú psychoterapiu a nepretržité zvyšovanie profesionálnych kompetencií terapeuta. Silná osobnosť terapeuta dodáva silu aj pacientom.

CIELENÝM POHYBOM URÝCHĽUJEME REABSORPCIU I ABSORPCIU

Biomechanickou a biochemickou funkčnosťou organizmu dokážeme udržovať platničky pevné a zároveň pružné, odolnejšie voči jednoduchému i zložitému zaťažovaniu. Zabezpečíme priaznivú tvorbu a viskozitu synovie (kĺbový maz, kyselina hyalurónová), fyziologickú tvorbu kolagénu (súčasť väziva, chrupaviek a kostí). 
Biomechanickou a biochemickou aktivitou zabezpečujeme prirodzené procesy regenerácie poškodeného tkaniva platničky. 

Magnetická rezonancia poškodeného disku - kompresia durálneho vaku (membránový vak, ktorý obklopuje miechu a cauda equina) a kontakt na miechový nerv vyvolávajú nepríjemné bolesti v oblasti driekového sektora chrbtice a výrazne ohraničujú život postihnutého bolesťou v dolnej končatine. 
Rizikovým je segment L₅-S₁ (pod herniou). Obidva stavce sú klinovité a uhol medzi nimi zvyšuje biomechanické nebezpečenstvo poškodenia chrbtice (miechy) pri strate rovnováhy pôsobiacich síl. Primárnym riešením je posilnenie najmä brušného svalstva a tu predovšetkým jeho dolnej časti. 

Keď je herniovaný obsah disku fragmentovaný, dochádza k jeho intenzívnejšej resorpcii a tým k zrýchlenej redukcii. Rýchlosť reabsorpcie a resorpcie je závislá nielen od individuálnych fyziologických dispozícií jedinca, ale aj od ďalších faktorov životného štýlu – nefajčime, začnime cvičiť s miernou záťažou a vyhýbajme sa ťažkej fyzickej práci a bolestivým polohám, vyvarujme sa stresu, zredukujme prípadnú nadváhu. Počiatočnú fázu herniácie neriešme pasívnym odpočinkom ale relaxáciou. 

Na udržiavanie kondície v rámci efektívneho rehabilitačného programu pre pacientov s herniáciou bedrovej platničky volíme cvičenia so zníženou záťažou driekovej chrbtice. Tým odstránime alebo minimalizujeme riziko recidívy (choroby po zdanlivom alebo skutočnom vyliečení) problémov s driekovou chrbticou. Primárne nevykonávame zložité programy prostredníctvom rôznych ekvilibristických kombinovaných prechodov a polôh, ktoré môžu zvýšiť rizikové zaťaženie driekového sektora chrbtice u pacienta. 

Prirodzený samoregeneračný systém organizmu

Organizmus sa snaží sám vyriešiť driekovú herniáciu disku – obranný systém tela napáda extrudovaný materiál disku ako cudziu substanciu, zmenšuje veľkosť hernie a znižuje množstvo zápalových proteínov v blízkosti miechového koreňa. Vhodne zvolenou pohybovou aktivitou, stravovaním, odpočinkom proces regenerácie urýchľujeme.

Zníženie tlaku vo vnútri disku vťahuje dovnútra živiny, kyslík vodu. Zvýšením tlaku sa zbavuje platnička produktov lokálneho metabolizmu.

1.  Reabsorpcia (opätovné vstrebávanie) herniovaného obsahu (napr. pri protrúzii) späť do medzistavcového priestoru platničky pomocou trakcie: 

        a, pasívne – napr. naťahovanie chrbtice v ľahu na trakčnej lavici, 
       b, aktívne – posilňovanie svalových partií, ktoré vyvolávajú trakciu chrbtice (napr. priečny brušný sval), a              tak podporujú dekompresiu chrbtice, 
        c, kombinačne – cvičenie pri trakcii chrbtice. 

Trojica príkladov patrí primárne k vytváraniu mechanickej ochrany proti bolesti, k efektívnej reabsorpcii herniovaného obsahu disku a sekundárne k absorpcii extrahovaného obsahu disku.

2. Resorpcia - vstrebávanie kolagénu, ktorý je extrahovaný z disku, pôsobením orgánov imunitného systému – makrofágy (vznikajú v kostnej dreni, patria medzi leukocyty - biele krvinky). Spontánna regresia (ústup) je výsledkom enzymatickej degradácie (proces štiepenia).

Enzýmy. Okrem iného sa podieľajú na odstraňovaní zostarnutých a opotrebovaných buniek i na ich náhrade novými bunkami, pôsobia na nervovú činnosť, na obranu tela proti mikróbom, škodlivinám a podieľajú sa na hojení všetkých druhov zápalov (proteolytické enzýmy).

Makrofág (modrý) pohlcuje (fagocytuje) škodlivé bunky (zelené) ako súčasť prirodzenej reakcie imunitného systému organizmu. Makrofág si úspešne trúfne aj na väčšie bunky ako je on sám.

Makrofág – bunka, ktorá je charakteristická svojou schopnosťou fagocytózy (proces pohlcovania cudzích, nefunkčných, nemocných či mŕtvych buniek a iného korpuskulárneho materiálu, je prostriedkom ako predísť rozvoju zápalu v okolí usmrtenej bunky).

Makrofágy  zohrávajú kľúčovú úlohu v procese resorpcie herniovaného obsahu disku a regenerácii porušených periférnych nervov (dráždené v blízkosti hernie disku).
Fixné makrofágy sú zastúpené vo fyziologickom disku. Čím viac je porušených ciev v danej lokalite (napr. v krycej doske), tým viac voľných makrofágov je mobilizovaných a migruje (po chemickom poplachovom signále) cez kapiláry na scénu fagocytózy (pohlcovanie poškodených buniek a regulácia zápalového procesu). 

Útok buniek imunitného systému (makrofágy – žlté) na parazitne nebezpečné larválne štádium microfilaria (po bodnutí komárom). Makrofágy sú naši úžasní bojovníci-obrancovia nielen pri hojení hernií spinálnych diskov.

Fragmentovaný obsah herniovanej platničky  je cudzou substanciou v danej lokalite a vyvoláva zápalový proces. Reakciou organizmu je migrácia voľných makrofágov do zápalovej lokality a extrahovaný materiál disku sa stáva obeťou fagocytózy.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk