Zrkadlo v kulturistike a terapii pohybom
ZRKADLÁ VO FITNESCENTRÁCH
Hlavnými cieľmi pohybových aktivít vo fitnescentre býva zlepšenie postavy, výkonnosti, zdravia. A zrkadlo k tomu môže poslúžiť. Koncom sedemdesiatych rokov minuléhon storočia sme mali v posilňovni iba jedno, aj to prenosné zrkadlo, ktoré sme využívali hlavne na kontrolu hĺbky drepov v silovom trojboji. V počiatkoch budovania fitnescentier v Československu bola sústava zrkadiel neoddeliteľnou súčasťou dekorácie stien. Dnes sa od tohto trendu upúšťa.
SPÄTNÁ VÄZBA
Cvičenie začíname zaujatím presnej východiskovej pozície, pokračujeme optimálnym držaním tela a správnou technikou cviku. Ubezpečíme sa, aby naše svaly, páky pracovali správne, čím sa pričiníme o maximálnu účinnosť cviku, o vytvorenie efektívnych pohybových návykov a zároveň predchádzame upevňovaniu nesprávneho posturálneho stereotypu a zraneniam. Ide o spätnú väzbu u cvičenca v spolupráci s trénerom, inokedy len o spätnú väzbu u samotného cvičenca pri cvičení pred zrkadlom. Nie všetci sme sa totižto narodili s dispozíciou automatického zvládnutia koordinácie pohybov prostredníctvom fyziologickej funkcie proprioreceptorov.
Komplexnú kontrolu výsledkov pohybovej aktivity vo fitnescentre dosiahneme na váhe pred zrkadlom.
Odlišne vníma zrkadlo jedinec, ktorý je spokojný sám so sebou a jedinec, ktorý má nejaký telesný alebo duševný handicap. V prípade nadváhy je vhodné odignorovať nechuť pozerať na seba do zrkadla, pokiaľ je prioritou odstránenie chýb v technike cvikov. Ak sledujeme počas cvičenia svoje počínanie v zrkadle pridlho, pociťujeme pri vizuálnom systéme spätnej väzby únavu skôr, než keď cvičíme bez zrkadla.
Zrkadlo na obr. nás upozorňuje, že pri súpažných tlakoch jednoručkami by sme mali sedieť vyššie; inak nevytvárame priaznivú fyziologickú lordózu driekového sektora chrbtice, čo sa prenáša patologicky tak na sektor hrudnej, ako aj krčnej chrbtice. Negatívny paravertebrálny efekt v sede na nízkej lavičke môžeme čiastočne eliminovať opretím chrbta a hlavy o šikmú opierku (šikmá lavička).
Osobný tréner, ale aj skúsený cvičenec vedia optimálne odhadnúť kedy, ako často a ako dlho využívať zrkadlo pri učení pohybových zručností a kontrole dosiahnutých výsledkov, aby sa nestalo demotivujúcim činiteľom v priebehu smerovania k cieľu.
BLÍZKOSŤ NARCIZMU
Narcizmus alebo sebaláska i samoľúbosť je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu. Sú medzi nami aj takí jedinci, ktorí neprejdú popred zrkadlo bez toho, aby nepozreli na seba s obdivom. Narcizmus môže mať tak pozitívnu, ako aj negatívnu perspektívu pri vyrovnávaní sa s realitou. Má svoj dopad nielen na jednotlivca, ale aj jeho okolie. Neraz je cvičenie pred zrkadlom spojené so spokojnosťou so svojím zovňajškom – úprava vlasov, cvičebný úbor, módne doplnky a odhalené časti tela. Sledujeme v zrkadle seba, ale zároveň tých, ktorí sledujú nás a tiež tých, ktorých by sme si priali, aby sledovali nás a to na koncentrácii na cvičenie nepridá.
Kulturisti si overujú v zrkadle techniku cvikov i činnosť aktívnych svalových partií.
EXHIBICIONISTI
Sú to osoby okázalo vystupujúce na verejnosti; ľudia obnažujúci sa na verejnosti. Vyskytujú sa zrkadloví exhibicionisti, ktorí sa v upotených tielkach premávajú po posilňovniach, pred zrkadlami a zatvárajú dostupné okná, keď zacítia chlad. Neraz si takéto návyky prinášajú z domu a delia sa s nimi s ostatnými cvičencami. Radšej budú trénovať vo vydýchanom interiéri plnom choroboplodných zárodkov, než aby si obliekli mikinu, odsávajúcu pot, chrániacu kĺby a udržujúcu prevádzkovú teplotu tela. Nedostatok kyslíka spôsobuje narušenie látkovej premeny a regenerácie buniek (rýchlejšie odumieranie buniek mozgových) - pre exhibicionistu sekundárny argument.
KRIVÉ ZRKADLÁ
Sú fitnescentrá, ktoré majú zabudované zrkadlá, skresľujúce postavu cvičenca – niektorí mladíci sa radi pohybujú pred zrkadlami, v ktorých vyzerajú o čosi mohutnejší. V ich prípade zrkadlo prijateľne klame. Ale ženy – ani mladé, ani staršie, no najmä tie, ktoré majú kilá navyše, takéto „prijateľné“ zrkadlá neobľubujú.
KINEZIOTERAPIA
Zrkadlo je prínosom pre klientelu, absolvujúcu progresívne liečenie pohybom, ktoré si vyžaduje obozretnejší prístup, výraznejší dôraz na presnosť trajektórie a rýchlosť vykonávaného pohybu, pretože rešpektujeme funkčné obmedzenia zapríčinené účinkom choroby, zranenia, vrodenej poruchy.
CVIČENIE BEZ ZRKADLA
V sede súpažné tlaky spoza hlavy veľkou činkou slúžia na rozvoj prednej časti deltového svalu. Arnold Schwarzenegger prezentuje bezpečný variant - žrď spúšťame len do úrovne uší a optimálna je aj výška sedu.
Ak sa naučíme cvičiť správne, zrkadlo často využívať nemusíme, pretože by nás spomaľovalo. Veľa silových cvičení vo fitnescentre nie je príliš náročných na udržanie rovnováhy, ale až po zatvorení očí zistíme, že potrebujeme zapojiť do činnosti viacej svalov, aby sme zabránili prípadnej strate rovnováhy.
Tak ako nie je potrebné používať pri všetkých cvikoch opasok – naše telo predsa disponuje biologickým opaskom, ktorý tvorí priečny brušný sval (m. transversus abdominis), tak nie je nevyhnutné permanentné využívanie zrkadiel pri cvičení. Nevyhnutné je priečny brušný sval a proprioreceptory s vestibulárnym aparátom optimálne rozvíjať.
BOLESŤ
Máme vytvorený biologický systém udržania rovnováhy a kontroly polohy tela v priestore, ktorý je zložený zo zmyslových orgánov: zrak, vestibulárny aparát, sluch, hlboká a povrchová propriocepcia. Bolesť pri cvičení zmiernime, keď sa nepozeráme na zdroj svojej bolesti. Pomáha aj myslenie na niečo nebolestivé. Mali by sme byť opatrný pri viacpákových cvikoch – drepy, výpady a pod., kedy zatvorené oči, pohyb nesledovaný v zrkadle, môžu pomôcť od bolesti, ale zároveň môžu narušiť rovnovážny stav.
KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM
Propriocepcia je komunikácia medzi svalmi, šľachami, kĺbmi, nervami a mozgom. Vďaka tomu vnímame polohu a pohyb nášho tela v určitom priestore a čase. To nám umožňuje športovať, alebo len chodiť, zvyčajne bez straty rovnováhy s privodením pádov. Ak sme chorí, zranení, funguje komunikácia tohto systému v obmedzenom režime. Nielenže musíme liečiť tkanivá, ale zároveň musíme obnoviť komunikačnú vetvu medzi mozgom a svalmi tak, aby sme mohli znovu športovať, hrať na gitaru, či chodiť aj potme.
OSOBNÝ TRÉNER
Keď sme si zvolili pohybovú aktivitu vo fitnescentre, mali by sme si uvedomiť – aj prostredníctvom psychologického prístupu osobného trénera, že zrkadlá sú súčasťou fitnescentra a majú nám slúžiť ako dobrý pomocník pri nácviku cvikov, ktoré sme predtým nerobili a korekcii cvikov, v ktorých sa dopúšťame chýb.
Kontrola samého seba pred zrkadlom a odhalenie nedostatkov od pomyselného kánonu krásy môže mať nepriaznivý dopad na sebahodnotenie, sebavedomie. Je v schopnostiach trénera pomôcť preklenúť odmietavé nálady, podporiť naše pôvodné subjektívne ambície pokračovať v cvičení aj naďalej.
PRÍPRAVA NA SÚŤAŽ
Predovšetkým mladí, začínajúci kulturisti využívajú zrkadlo na nácvik pózovania. V ďalšom algoritme nácviku a výcviku pokračujú bez zrkadla. Podporujú tým metodický rad v motorickom učení pohybového prejavu, hodnoteného na súťažiach. Súčasťou prípravy býva aj mentálny tréning, kedy si pretekár cieľavedome vytvára pohybové predstavy priebehu cviku, pózovania vo vlastnom vedomí bez praktickej realizácie pohybu; pri voľnej zostave využíva synchronizáciu so sprievodnou hudbou.
Švédsky kulturista Andreas Cahling, vegetarián. V roku 1980 získal titul absolútneho víťaza IFBB Mr. International.
V priebehu cvičenia s náčiním, na náradí, s hmotnosťou vlastného tela tlmí aktívny agonista na úrovni miechy automaticky prácu svojho antagonistu. Ale ak chceme napnúť čo najviac svalových skupín a prezentovať ich čo najsugestívnejšie na súťaži, tak na úrovni mozgovej šedej kôry zadávame príkaz k súbežnej kontrakcii celej partie agonistov a antagonistov do mozočku, z ktorého je vyslaný signál do zodpovedajúcich segmentov chrbtice a odtiaľ do príslušných svalov. Ide o náročnejší stupeň kulturistickej nervosvalovej koordinácie.
Niektorí športovci nepočítajú kalórie a zrkadlo je pre nich najlepší pomocník, objektívny ukazovateľ súčasnej formy.
PRENOSNÉ ZRKADLO
Keďže nie vždy môžeme visieť, stáť, sedieť, kľačať, ležať pri cvičení pred stabilne zabudovanými zrkadlami a sledovať presnosť pohybov, poslúži trénerom a cvičencom na kontrolné a korekčné účely prenosné zrkadlo – pozor na bezpečnosť pri manipulácii. Dostupným riešením je pevný rám okolo samotného panelu zrkadla. Prijateľná vzdialenosť od cvičenca, od náčinia či náradia, vhodné nasmerovanie a zvolený uhol sklonu sú praktické požiadavky počas sledovania cviku.