Priekopníci topoľčianskej kulturistiky
Ideu kulturizmu čerpali aj od Poliakov
Do strednej Európy sa začal kulturizmus šíriť aj cez Poľsko, kde k jeho popularite významne prispela súťaž Mr. Universe FIHC 1959, usporiadaná vo Varšave súbežne s majstrovstvami sveta vo vzpieraní. Vo svojej kategórii vo vzpieraní zvíťazil populárny Tommy Kono, ktorý po absolvovaní súťaže vo vzpieraní štartoval aj v kulturistickej súťaži.
Priekopníci topoľčianskej kulturistiky
Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia zaregistrovali niektorí mladí Topoľčanci na „vtedajšom Západe“ - západná Európa a USA a „blízkom Severovýchode“ – Poľsko pre nich príťažlivý silovo-estetický šport, ktorý mal anglický názov bodybuilding – budovanie tela. Najvýraznejším propagátorom nového športového odvetvia v našom meste sa stal Ivan Mallo. A práve on sa hlavnou mierou pričinil o to, že sa niektoré roztrieštené skupinky nadšencov tohto športu spojili a útočište našli v roku 1966 na balkóne miestnej sokolovne. V roku 1971, vďaka zvýšenej iniciatíve Stanislava Gogu, vznikol oddiel kulturistiky, ktorý bol pričlenený do TJ TS Topoľčany.
V dvadsiatom storočí sa usilovalo viac autorov o vypracovanie akéhosi systému zdravotnej gymnastiky. Jedným z najznámejších u nás bol Systém pestovania tela dynamickou rozpínavosťou doktora H. R. Kenta. Systém je charakteristický vyjadrením snahy o harmonický rozvoj človeka v znamení antického Mens sana in corpore sano – Zdravá myseľ v zdravom tele. Získanie mohutných svalov, vyššej postavy, mladosti, zdravia, sexuálnej potencie a predĺženého života. Rok vydania 1947.
Asi okolo roku 1958 cvičil podľa systému doktora Kenta Róbert Chochula. Po tom, čo sa dozvedel, že lekári nedokázali pomôcť jeho kamarátovi Ivanovi Cápayovi, ktorý výrazne fyzicky chradol, navrhol mu, aby to skúsil s ním a použil tieto cvičenia. A čuduj sa svete, cvičenia zabrali a samotní doktori krútili neveriaco hlavami nad kladným výsledkom pohybovej terapie.
Knihu Dr. Kenta si zadovážil aj Ivan Mallo a v rokoch 1960-1961 cvičil doma podľa tohto systému - záťažou mu bolo vedro s vodou, os s kolesami z nákladného vozíka, žrď medzi skriňami bola hrazdou a pod.
Na prelome 50-60-tych rokov sa Vladimír Hlavina zoznámil s posilňovacím systémom bratov Weiderovcov na základnej vojenskej službe. Skromné informácie o tejto forme cvičenia sa začali šíriť po Topoľčanoch aj z ďalších zdrojov a stretávali sa s mimoriadne priaznivým ohlasom u mladej generácie a naštartovali spontánne pokusy o posilňovanie.
Nové rady o kulturistickom cvičení a stravovaní prijímali topoľčianski nadšenci bodybuildingu od I. Mallu, ktorý študoval na vysokej škole v Bratislave (1961-1966) a chodil si občas zatrénovať do vychýrenej činkárne v pivnici činžiaku na Belehradskej ulici, kde stretával vtedajšiu československú kulturistickú špičku.
V roku 1963 I. Mallo absolvoval, ako neregistrovaný pretekár, neoficiálnu kulturistickú súťaž vysokoškolákov, ktorá sa konala v bratislavskom vysokoškolskom internáte Mladá garda. Ivan sa išiel na súťaž iba pozrieť, ale nakoniec pretekal. Súťaž pozostávala zo silových disciplín - bicepsový zdvih, súpažný tlak v ľahu, drep a estetickej zložky - voľné pózovanie v časovom limite bez sprievodu hudby.
Vďaka I. Mallovi sa dostal cvičeniachtivým mladým mužom z Topoľčian do rúk poľský motivačný časopis Sport dla Wszystkich (číslo na obrázku je z mája 1962), propagujúci kulturistické cvičenia. Vpravo na exhibícii v topoľčianskom Dome osvety v roku 1973 "nahadzuje" podobnú elegantnú pózu František Zubatý. Vpravo konferanciér podujatia Ivan Mallo.
V časopise Štart začali vychádzať prvé metodické články aj s veľkými fotografiami popredných československých i svetových kulturistov.
Vládnucim režimom zaznávanému kulturizmu sa nevenovali len mladíci so základným či stredoškolským vzdelaním, ale aj veľa mladých mužov s akademickými titulmi.
Kulturizmus bol v Československu uznaný ako šport v roku 1964 (fungoval pri vzpieračskej sekcii ÚV ČSZTV).
MESTSKÝ OSVETOVÝ DOM s výškovou divadelnou prístavbou (premenovaný z RÍM.KAT.DOM, kde bolo pôvodne kino TATRA) bol prvým miestom organizovania exhibícií kulturistov, majstrovských súťaží v kulturistike a v silovom trojboji ešte aj v prvej polovici osemdesiatych rokov. Aj miestom exhibície československej kulturistickej špičky z Bratislavy. Škoda je tejto budovy - nezabudnuteľne pozitívne sa zapísala do pamäti nielen Topoľčancov.
Okolo roku 1964 cvičila hlavná skupina, ktorú tvorili bratia Ivan a Ladislav Cápayovci, Vladimír Hlavina, Walter Rendek, Ján Hulényi, Karol Polák, Pavol Janiska, Emil Majtán na dvore u Cápayovcov (dnes škôlka pri hlavnej pošte) a chlapci z okolia zvedavo nazerali do dvora a obdivovali upotené svalnaté telá mladých mužov, ktorým mama Cápayová na zimu vyčlenila v dome jednu z izieb.
V roku 1965 sa objavila na pultoch československých kníhkupectiev biblia kulturizmu (podtext "kulturizmom k zdraviu, sile a kráse"). Vynikajúca publikácia slovenských autorov (Jozef Bača, Alexander Bačinský, Braňo Bohuš, Milan Jablonský, Juraj Višný), ktorá bola jedinečným zdrojom informácií ako a s čím posilňovať (na titulnej strane úžasný Larry Scott). V roku 1966 ju nasledovalo upravené vydanie, ktoré sa tešilo podobne veľkému záujmu (na fotografiách sú Juraj Višný a Juraj Trojan).
Neskôr cvičil doma v pivnici Ján Hulényi a k nemu si chodil zacvičiť počas pobytov doma I. Mallo. V železničiarskom činžiaku pri topoľčianskom parku cvičil V. Hlavina s W. Rendekom a prichádzal aj I. Mallo, najmä keď išli spolu na kúpalisko v parku. V zime cvičil V. Hlavina v suteréne strednej zdravotníckej školy (vďaka pochopeniu Nina Neuwirtha). Potom sa cvičilo v šatni v ZŠ Hollého pri železničnej stanici (J. Hulényi, V. Hlavina a I. Mallo) vďaka pochopeniu telocvikára Milana Bílika, pretože v ich pivniciach bývalo v zime príliš chladno. Trénovalo sa s podomácky zhotoveným jednoduchým náčiním a náradím.
K rozvoju kulturizmu, najmä toho súťažného, prispeli PRAVIDLÁ KULTURIZMU, POWER LIFTINGU, ktoré pripravil Milan Jablonský a boli vydané v roku 1966. Názov kulturistika sa objavil neskôr.
V roku 1966 nás všetkých očaril americký kulturistický sympaťák Steve Reeves (1926-2000), ktorý hral v talianskom historickom filme Romulus a Remus (slabšia umelecká hodnota).
Nová pohybová aktivita sa rýchlo šírila po meste a mladí nadšenci posilňovania vzbudzovali pozornosť, pretože sa svojou muskulatúrou a silou odlišovali od svojich rovesníkov. Napomohol tomu aj taliansky historický film Romulus a Remus (dovezený do Československa v r. 1966), ktorý sa premietal v kine Topoľ. Nielen priaznivci kulturizmu si nechceli nechať ujsť príležitosť vidieť v úlohe Romula majestátnu postavu a ušľachtilé rysy amerického majstra sveta v kulturistike Steva Reevesa. Mnohí z tých, ktorí dovtedy neposilňovali, posilňovať začali. Boli to časy, ktoré si vie dnešná mládež iba ťažko predstaviť.
Rok 1966, vilka pri internáte v Horskom parku v Bratislave, Ivan Mallo trénuje drepy vpredu s veľkou činkou (105 kg). V roku 1966 končil vysokú školu - Filozofická fakulta Univerzity Komenského, stredoškolský učiteľ, aprobácia jazyk slovenský, jazyk španielsky. Dlhé roky pôsobil na Strednej poľnohospodársko-technickej škole v Topoľčanoch.
KULTOVÁ BALKÓNOVÁ POSILŇOVŇA V ROKU 1966
Základy organizovaného kulturizmu v Topoľčanoch sú datované na september 1966, kedy tréner gymnastiky Michal Trenčanský ponúkol komunite kulturistov, po meste roztrieštene cvičiacim, haraburdami zaprataný priestor na terasovitom balkóne sokolovne. Časť balkóna si upravili pod vedením Ivana Mallu, považovaného za tvorcu topoľčianskeho kulturizmu, poznášali naň skromné náradie a náčinie a vytvorili kultovú balkónovú posilňovňu.
Na cvičenie využivali krátko aj priestor pod balkónom - napr. bradlá (dole mávali tréningy gymnasti). Zakrátko cvičili na celom balkóne. Mladí muži vytvorili súdržnú partiu, predbiehali sa v kvantite tréningov a spolu chodili na pivo, zábavy, do prírody, do kina. „Železom“ na cvičenie ich zásoboval Milan Kotrba – topoľčiansky futbalista, hokejista, hádzanár.
Vľavo poprední československí hádzanári z Topoľčian: sprava Ceco Tibor Farkaš, masér Milan Kotrba, Laco Goga a Dušan Mocinec v 80-tych rokoch v sprievode na 1. mája.
V roku 1967 na brehu vodnej nádrže Duchonka je časť topoľčianskych priekopníkov kulturizmu, zľava: Vladimír Hlavina (bol taký opantaný posilňovaním, že si na svoje prvé manévre do Bratislavy zobral aj "kopu železa" - I. Mallo mu železo pomáhal nakladať), Walter Rendek, Ladislav Cápay, Ján Hulényi, Ivan Mallo. V chrbtovej póze je Vladimír Dvonč, ktorý sa na fotografiu "priplietol" a ktorý bol v tom čase v meste známy ako pästiar a gymnasta. Traduje sa o ňom, že desať dní po operácii slepého čreva robil prednosy vo vise na hrazde. A ktorou svalovou partiou dokázali mladí kulturisti najviac upútať pozornosť okolia - vypracovanými prsnými svalmi.
Na balkóne skúšali posilňovať mnohí talentovaní či zvedaví jedinci, ale väčšina z nich mala krátku výdrž, chýbala im trpezlivosť, pravidelnosť v tréningu, neraz i ochota podriadiť sa kolektívnym pravidlám. Pre niektorých jedincov nebolo napr. samozrejmosťou udržiavať čistotu a poriadok na balkóne pridelenými službami.
Zľava V. Hlavina a I. Mallo na kamenistom vstupe do vody pod plážou.
Okrem dosiahnutia svalnatej a silnej postavy lákala tínedžerov i predstava, že kulturizmus, svalnatí a silní muži a krásne dievčatá patria k sebe. Samozrejme, záležalo, záleží predovšetkým na vkuse tých krásnych dievčat.
JURAJ VIŠNÝ A SPOL. - OBDIV A VĎAKA ZA PROPAGÁCIU KULTURIZMU
V roku 1967 sa topoľčianski kulturisti postarali o rozruch v meste i v okolí. Vďaka kontaktu Vlada Hlavinu s popredným slovenským kulturistom Milanom Okšom (v Bratislave chodili na strednú zdravotnícku školu - zubný laborant) zorganizovali vo vtedajšom dome osvety (dnes je tam parkovisko - pod jedálňou strednej odbornej školy obchodu a služieb) vystúpenie šiestich popredných československých kulturistov, sprevádzané živou hudbou. Záujem zhliadnuť takú kulturistickú kvalitu bol enormný.
Vľavo: v šatni v suteréne domu osvety hore zľava Juraj Pipasík (po emigrácii do USA trénoval Sylvestra Stallona pre film Rocky IV, kde si aj zahral epizódnu úlohu a pre film Rambo III), Dušan Seliga (prvý kulturista v Československu, ktorý mal biceps 50 cm), Ivan Uríček, snáď Andy Hanzlík, dole zľava Juraj Višný (v roku 1968 prvý majster Československa), Milan Okša. Títo páni si zaslúžia náš obdiv a vďaku za propagáciu kulturizmu v šesťdesiatych rokoch. Vpravo hore: na pódiu domu osvety pózuje fotografovi J. Pipasík.
Vľavo: zvýšený záujem o exhibíciu potvrdzuje aj množstvo zvedavcov-priaznivcov kulturizmu v zákulisí na pódiu domu osvety. V dobrej nálade, o ktorú sa predovšetkým pričinili hostia z Bratislavy, sledujú súpažné tlaky Ivana Uríčka, ktorému asistuje Milan Okša.
Vpravo hore: trio J. Višný, J. Pipasík a M. Okša je pripravené prezentovať svoje kulturistické kvality na pódiu divákom. Lavička za trojicou pánov kulturistov je dodnes funkčná vo fitcentre Donald v Topoľčanoch.
Úsmevná spomienka na topoľčiansku exhibíciu: auto, v ktorom prišli i odišli Bratislavčania sa takmer šúchalo podvozkom o vozovku.
Juraj Višný prezentoval v roku 1966 kulturistiku aj ako herec (česká komédia Kdo chce zabít Jessii? s krásnou partnerkou Oľgou Schoberovou).
Sólo fotografia Juraja Višného (v tom čase najpopulárnejší československý kulturista) z exhibície v Topoľčanoch. Juraj Višný sa prezentoval na pódiu domu osvety svojou exkluzívnou pózou, ktorá nadchýnala aj čitateľov na stránkach časopisov. Na fotografii môžeme vidieť dobovú elektrotechniku, ktorá sa používala na ozvučenie kultúrnych a spoločenských podujatí. Fotografia sa pôvodne vyznačovala množstvom poškodení, ktoré dokázal upraviť fundovaný grafik Michal Cabaj. Publikované dokumenty patria do zlatého fondu histórie československej kulturistiky.
ZÁUJEM O KULTURIZMUS NABERÁ U MLADÝCH ĽUDÍ NA INTENZITE
Kulturizmus naďalej lákal mladých ľudí, no komunistický režim spomaľoval jeho rozvoj. Chlapci spájali svalnatých opálených mužov v plavkách s piesočnými plážami s palmami, s modrými morskými vlnami zakončenými penou prílivu. Nadchýnala ich romantika a exotika fotografií, na ktorých boli svetoví kulturisti zobrazení na pozadí s vodnou hladinou – more, oceán, ktoré boli Čechoslovákom také nedostupné.
Rok 1967, Ivan Mallo (24 rokov) a Ivan Cápay (26 rokov) pred dverami na balkón topoľčianskej sokolovne. Ani jeden nemal súťažné ambície, cvičili pre potešenie a aj napriek tomu sa mohli na tú dobu pochváliť úžasnou muskulatúrou. Nejedli nič špeciálne, iba dostupný tvaroh, smotanu, vajcia, vitamínové doplnky, pili mlieko. Ivan Cápay bol pre svoju mohutnú postavu kamarátmi prezývaný Gorila. V roku 1968 vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy. Talentovaný Ivan Cápay (mal predpoklady na zisk medailí z domácich majstrovských súťaží) emigroval cez Rakúsko do Kanady, kde vo svojich začiatkoch zažil veľa príkoria, ale len čo to bolo možné, pokračoval v cvičení. Aj keď už občan Kanady, no s obavami, navštívil svoju domovinu až v roku 1982. V tom čase už bola posilňovňa presťahovaná vedľa plavárne v suteréne očistných kúpeľov, takže na balkón sa už nemohol vrátiť a zacvičiť si tam. Vždy keď prišiel z Kanady do Topoľčian, vždy aj posilňoval.
Na chalanov navštevujúcich základné i stredné školy (druhá polovica 60-tych rokov), robili vtedajší priekopníci kulturizmu ohromný dojem, najmä keď ich mohli vidieť v lete v tričkách pekne opálených, alebo dokonca v plavkách na kúpalisku v topoľčianskom parku či na Duchonke. Dívali sa na nich so zvláštnym rešpektom.
Pri topoľčianskom kine Topoľ, medzi sokolovňou a poliklinikou, keď dávali nejaký výborný film kapitalistickej proveniencie, sa objavoval Ivan Mallo – v lete sa chodil opaľovať na Dryk a v tričku vyzeral veľmi dobre. Ivan bol osobnosť – vysokoškolsky vzdelaný a navyše fyzicky disponovaný robil v Topoľčanoch pozitívnu reklamu kulturistike – závistlivci a ľudia neznalí problematiky mali totiž skreslený názor na systém kulturistického posilňovania tela i ducha. Na ocenenie fyzických kvalít vtedajších priekopníkov kulturistiky v meste sa používal výraz "tí sú dobrí". Chalani im v dobrom závideli a tiež sa im snažili cvičením i opaľovaním priblížiť.
Rok 1967, Ivan Mallo vo svojej obľúbenej póze pred vchodom do posilňovne na balkóne sokolovne. Opálená pokožka, viditeľné brušné svaly bez špeciálneho rysovacieho tréningu a diéty. Ivan rád cvičieval v ľahkej letnej obuvi - vietnamky. Oddieloví pamätníci si určite spomínajú na kladku medzi dvojitými dverami - dolná kladka ukotvená na podlahe za kotúčom na nosiči a vedľa nej položené lanko. Neznámymi pre nich nebude ani kotúč zo zotrvačníka vpravo či lavička v pozadí (dodnes funkčná vo fitnescentre Donald v Topoľčanoch). Dvojité dvere bývali celé otvorené, aby sa dalo medzi futrami cvičiť na kladke a na noc sa zvyčajne zatvárali.
Po roku 1967 nastáva výrazná výmena v členskej základni – „starí“ členovia postupne odchádzajú a objavujú sa tváre nové – L. Kunovský, Pavol Schottert, Jozef Malík (zodpovedný hospodár má výrazný podiel na novom náradí, náčiní i poriadku v interiéri), Ernest Halír. V tomto období cvičila v lokalite Mexiko aj partia Michala Krahulíka. Najznámejší z nej - obetavý organizátor a tréner František Zubatý a silový trojbojár Ján Barát prichádzajú v roku 1967 na balkón sokolovne. Zo „starých“ zostávajú I. Mallo a K. Polák.
František Zubatý viedol posilňovňu na balkóne v rokoch 1969-1970, kedy bol Ivan Mallo na vojenčine v Brne, kde cvičil v oddiele kulturistiky TJ Tesla Brno na Francouzskej ulici (oddiel vznikol v roku 1966 a bol v tom čase najväčší v Československu) u jedného zo zakladateľov československej kulturistiky, u pána Františka Bulvu; v Brne trénovali v tom čase známi českí kulturisti Petr Kypr a Petr Trávník.
Ročenky kulturizmu boli jedným z výrazných spojení záujemcov o posilňovanie so svetom kulturizmu a stávali sa relikviami vo vlastníctve jednotlivcov.
Od sedemdesiatych rokov sa mohli Topoľčanci pochváliť aj popredným československým prekladateľom kulturistických článkov z angličtiny – stredoškolský učiteľ Ivan Neradný, bývalý gymnasta, prispieval do časopisov Štart, Tréner a cvičiteľ, Ročenka kulturizmu.
Niekedy okolo roku 1970 - zakladateľ topoľčianskej kulturistiky Ivan Mallo na balkóne sokolovne.
REGISTROVANÝ ODDIEL KULTURISTIKY V ROKU 1971
V roku 1971 je oddiel pričlenený do TJ TS Topoľčany (na pretekoch si hlásatelia vysvetľovali písmená "TS" ako traktorová stanica, ale v skutočnosti znamenali telovýchovný spolok), keď výraznú iniciatívu v tomto smere vyvinul podpredseda oddielu Stanislav Goga (v oddiele od r. 1970, jeho svokrom bol Alexander Fúzik - významný športový funkcionár), za predsedu bol zvolený Ivan Mallo. Členovia oddielu očakávali od vstupu do telovýchovnej jednoty podporu pre svoju činnosť, pre súťaženie, ale v spoločnosti i v samotnej telovýchovnej jednote prevládali mocenské priority, a najmä lokálne záujmy, pretrvávali snahy o potieranie kulturistiky. Z materskej TJ TS dostávali iba omrvinky, eventuálne ani korunu.
Rok 1972 - MICHAL ČAPLA PRVÝ PRETEKÁR Z ODDIELU NA SÚŤAŽI
V roku 1972 dochádza k výraznej úprave cvičebne – šedý náter podlahy, Jozef Malik zhotovil veľkú časť náradia, náčinia. Na roh budovy sokolovne, chodník pri pešej zóne smerom k hádzanárskemu ihrisku, sa umiestnila propagačná skrinka – spĺňala významný kontakt s verejnosťou a dotvárala propagáciu činnosti do roku 1981. Hoci podobné zariadenia bývali terčom odbavovania sa vandalov, našu skrinku v podstate nezneužívali. V roku 1972 bol uskutočnený prvý „konkurz“ pre záujemcov o kulturizmus.
V roku 1977 získal Michal Čapla (Vinohrady Bratislava) 2. miesto na M-ČSSR v Ostrave, keď ho porazil len legendárny Alois Pek.
V roku 1972 dostal povolávací rozkaz do topoľčianskych kasární Michal Čapla (rodák z Kráľovej pri Senci býval v Bánovciach nad Bebravou a učil v Zlatníkoch). Skontaktoval sa s členom oddielu Ernestom Halírom, ktorý v tom čase pracoval v topoľčianskom kníhkupectve. A tak v roku 1972 prichádza do oddielu 24-ročný Michal Čapla (súťažiť začal už v roku 1968); od roku 1991 sa stal na dvadsaťjeden rokov prvým prezidentom mimoriadne úspešného kulturistického hnutia na Slovensku.
V Topoľčanoch rozbieha svoju pretekársku dráhu. Na decembrovom Pohári mesta Zvolena v kulturistike získava v najvyššej kategórii 6. miesto. Bola to zároveň prvá prezentácia registrovaného pretekára z oddielu na súťaži a mala výraznú odozvu medzi priaznivcami kulturistiky v Topoľčanoch i okolitých obciach.
Je držiteľom Zlatej medaily IFBB, Prezidentskej zlatej medaily s diamantom (osobne od p. Bena Weidera), Zlatého rádu IFBB. V roku 2015 bol v Las Vegas uvedený do Siene slávy silových športov AAU (Amateur Athletic Union Strenght Sport) spolu so slávnym Tommym Konom.
Rok 1973 - PREZENTÁCIA AKTIVÍT V KULTURIZME A SILOVOM TROJBOJI
Na marcových majstrovstvách Západoslovenského kraja mužov v Bratislave štartuje Michal Čapla a vo vyššej kategórii obsadzuje 11. priečku.
V roku 1973 presadil „komerčné“ aktivity podpredseda oddielu Stanislav Goga (v roku 1973 zvolený do pléna Československého zväzu kulturistiky, od 20. 12. 1973 predseda oddielu) – exhibičné vystúpenia topoľčianskych silových športovcov v Čeľadinciach (v sobotu 4. augusta 1973) a v Topoľčanoch (v sobotu 17. novembra 1973 pri príležitosti Dňa študentstva, po exhibícii sa konal mládežnícky večierok).
Opálený a optimálne naolejovaný František Zubatý v Čeľadinciach prechádza do svojej obľúbenej pózy (póza je mimoriadne náročná na pohyblivosť a koordináciu pohybov). Svojím kultivovaným prejavom prispel k úspešnej propagácii kulturistiky.
Ukážky z tréningu a tzv. pózovanie predvádzané pred tanečnými večierkami priťahovali pozornosť hlavne mladých ľudí, prispievali k zvyšovaniu počtu záujemcov o posilňovanie a takto získané peniaze putovali do oddielovej kasy.
František Zubatý prezentuje na exhibícii v Topoľčanoch striedavé tlaky jednoručkami a zvládol aj "pózovanie" pred zaplneným hľadiskom.
V októbri štartuje na I. ročníku Veľkej ceny Košíc (zároveň medzištátne stretnutie Československo - Poľsko) húževnatý Milan Morávek a v kategórii do 175 cm získava 14. miesto. V tom čase nebolo ničím neobvyklým, keď v jednotlivých kategóriách štartovalo vyše dvadsať pretekárov. Milan disponoval výborným výkonom v tlaku na lavičke - 172,5 kg (dosiahol ho na súťaži v Topoľčanoch v roku 1979) pri telesnej hmotnosti okolo 82,5 kg.
Už pred rokom 1973 sa kulturistickému silovému trojboju venovali niektorí silovo disponovaní jedinci – v Topoľčanoch k nim patril Ján Barát. Aj keď bola u neho snaha štartovať na oficiálnej súťaži, i podpora oddielu, vždy z toho "akosi" zišlo.
December, pódium Domu kultúry v Továrnikoch - medzimestské stretnutie v silovom trojboji Topoľčany - Levice. Ján Barát vo svojej disciplíne drep v kategórii do 75 kg. Vľavo člen výboru Juraj Zubatý, vpravo reprezentant oddielu do 75 kg Marián Ašverus. Janko môže mať na činke 140 kg.
Silovému trojboju sa nevyhýbali ani na kulturistiku zameraní borci. Topoľčanci patrili k priekopníkom v organizovaní stretnutí v silovom trojboji medzi mestami (kulturistickými oddielmi) na Slovensku. V roku 1973 si do oddielu, vďaka úsiliu Stanislava Gogu, zohnali novú olympijskú činku s presne odváženými kotúčmi (čo v tých časoch nebolo jednoduché), čo malo nadšenú odozvu u členov oddielu.
Nástup pretekárov v medzimestskom stretnutí v silovom trojboji v Dome kultúry v Leviciach: zľava Stanislav Goga, Pavol Selecký, Marián Ašverus, Milan Morávek, Ferko Zubatý - vystúpil v exhibícii, Levičan Haszterman, Ján Barát.
Prvé meranie síl sa konalo v septembri v roku 1973 v Leviciach, odvetu zrealizovali topoľčianski kulturisti 1. decembra 1973 v Dome kultúry v Továrnikoch a moderoval ju kulturista, novinár Ľudovít Major, redaktor denníka Šport, neskôr šéfredaktor časopisu Muscle&Fitness. V miestnosti nebolo teplo, pretože veľké kachle pomaly vykurovali obrovský interiér a Michal Čapla ako divák hlučne povzbudzoval Topoľčancov. V oboch medzimestských súťažiach zvíťazili Levičania. Po súťaži v Továrnikoch sa konala tanečná zábava.
V roku 1973 nastúpili v Kultúrnom dome v Továrnikoch Topoľčanci v snehobielych úboroch – hore sprava Ján Barát, Rudolf Schwarz, Milan Morávek, vedľa neho Levičan Karol Laškai, dole sprava Marián Ašverus, Stanislav Goga, najlepší z Levičanov Ladislav Haszterman, Pavol Selecký. Priradiť mená ďalším chalanom z Levíc: Kopřiva, Berkeš, Bajza (šiesteho z nich si už nepamätám), by bolo s odstupom času nepresné. Ako ceny sa odovzdávali obrazy, knihy, vázičky.
Rok 1974 - PRVÁ OFICIÁLNA SÚŤAŽ V KULTURISTIKE V TOPOĽČANOCH
V marci 1974 sa uskutočnila v Topoľčanoch významná udalosť – oddiel usporiadal v dome osvety M-Zsl. kraja v kulturistike mužov, na ktorých sa predstavilo rekordných 52 pretekárov, z toho aj šesť domácich športovcov, čo bola nebývalá aktivita v činnosti klubu. Stredná kat.: Pavol Schottert (9.), Milan Morávek (14.), Ľuboš Golský (16.), Marián Ašverus (18.), vyššia kat.: Michal Čapla (8.), Ladislav Krňa (19.).
Topoľčiansky Dom osvety bol pripravený, ale neboli pripravení pomôcť všetci členovia oddielu. Tí, na ktorých pleciach organizácia prvých pretekov takéhoto formátu nakoniec zostala, zvládli svoje úlohy zodpovedne.
Vľavo kulturisti v plavkách sú disciplinovane nastúpený na popoludňajšiu finálovú časť. Topoľčanec Ľuboš Golský je vzadu prvý sprava.
Vpravo Ivan Uríček (Milex Bratislava) vo voľnej zostave - 1. miesto v najvyššej kategórii.
Vidieť na vlastné oči M-ČSSR 1974 v Komárne a kulturistov ako Petr Tlapák, Petr Stach, Alois Pek, bolo veľkým lákadlom pre F. a J. Zubatých, M. Čaplu, P. Seleckého, M. Morávka, R. Schwarza; M. Ašverus absolvoval cestu tam a späť stopom – domov sa dostal až neskoro v noci. Podľa ústne dostupných informácií sa na súťaže a zo súťaží v kulturistike v rámci Zsl. kraja chodilo aj nelegálne na nákladných vlakoch - chalani zažili rôzne naháňačky so železničiarskou políciou (spomínate si na profesiu "osožák" - člen Ozbrojenej správy železníc?).
V lete 1974 jednal predseda oddielu Stanislav Goga v Agrostave Topoľčany o prijatí oddielu pod TJ Agrostav (lepšie materiálne podmienky), ale z dôvodu zákulisných obštrukcií funkcionárov TJ TS Topoľčany bola dohoda zmarená.
Na jeseň na súťaži o Putovný pohár časopisu Tréner v Banskej Bystrici štartoval Milan Morávek a v kategórii do 175 cm obsadil 15. priečku.
Michal Čapla sa postupne vypracoval medzi československú kulturistickú elitu v najvyššej kategórii. V roku 1976 na júnových majstrovstvách ČSSR v Gottwaldove (3. miesto). To už reprezentoval Vinohrady Bratislava.
Keď sa nedohodol na podmienkach, prestúpil Michal Čapla do Vinohradov Bratislava a tam žal úspechy: 1975 – M-ČSSR nad 179 cm 4. miesto (M-SSR 2. miesto), 1976 – M-ČSSR nad 179 cm 3. miesto (M-SSR 1. miesto), 1977 – M-ČSSR nad 179 cm 2. miesto (M-SSR 2. miesto). Od roku 1991 zastával na dvadsaťjeden rokov post prezidenta mimoriadne úspešnej kulturistickej asociácie Slovenska.
Michal Čapla (vzadu prvý zľava) v roku 1975 na M-ČSSR v Púchove obsadil v kategórii nad 179 cm 4. miesto. Vpredu najlepší v kategórii do 179 cm - zľava 2. Ivan Uríček (Vinohrady Bratislava), 1. Peter Uríček (Fortúna Trnava), 3. Pavel Nesnídal (Slavia VŠ Plzeň).
V auguste 1974 sa malo v Topoľčanoch uskutočniť medzimestské stretnutie v silovom trojboji – súperi zo Žiaru nad Hronom (výsledky nie sú známe).
František Zubatý na balkóne sokolovne.
V novembri 1974 sa konali prvé brigády v poľnohospodárstve (Tovarníky) – účastníci získali za odmenu výlet do Tatier.
V novembri 1974 sa Topoľčanci prezentovali na exhibícii v Klátovej Novej Vsi; vystúpili J. Barát, P. Selecký, Ľ. Golský, P. Schottert, F. Zubatý, J. Malik, konferencier I. Mallo.
Rok 1975 - PRVÁ SÚŤAŽ V SILOVOM TROJBOJI V TOPOĽČANOCH
V roku 1975 sa uskutočnili M-okresu v silovom trojboji. Výsledky sú neznáme.
Na I. oficiálnych M-Zsl. kraja v silovom trojboji v Leviciach štartovalo päť pretekárov - Ján Barát, Ľuboš Golský, Milan Morávek, Pavol Schottert, Stanislav Goga.
Stanislav Goga sleduje na majstrovstvách kraja svojich pretekárov a ich súperov - nahlasovanie váhy činky v jednotlivých pokusoch. Aktívny topoľčiansky kulturistický funkcionár sa tiež zapojil do súťaže v kategórii do 82,5 kg.
Na májové I. M-SSR v silovom trojboji v Topoľčanoch postúpil Pavol Schottert a získal pre Topoľčany historicky prvú seniorskú medailu – striebornú v kategórii do 90 kg za výkon 582,5 kg (tlak 157,5 + drep 205 + ťah 220), keď zaostal 2,5 kg za víťazným Milanom Tvrdým z Hlohovca. Stanislav Goga obsadil 5. priečku v kategórii do 82,5 kg za výkon 495 kg (142,5+160+192,5).
Medzi rozhodcami sa objavil aj výborný bratislavský kulturista Boris Plintovič (vidieť na vlastné oči účastníka MS v kulturistike - v roku 1970 obsadil v Belehrade 7. miesto v kategórii do 175 cm, bolo zážitkom pre vtedajších priaznivcov kulturistiky) a športový novinár a kulturista Ľudovít Major.
| do 60,0 kg | J. Pukač | tlak 95,0 + drep 160,0 + ťah 180,0 = 435,0 kg |
| do 67,5 kg | M. Huličiak | 110,0 + 200,0 + 180,0 = 500,0 kg |
| do 75,0 kg | Ján Lampér | 157,5 + 180,0 + 205,0 = 542,5 kg |
| do 82,5 kg | Ladislav Haszterman | 160,0 + 180,0 + 235,0 = 575,0 kg |
| do 90,0 kg | Milan Tvrdý | 145,0 + 207,5 + 232,5 = 585,0 kg |
| do 100,0 kg | Ing. Ivan Uríček | 160,0 + 210,0 + 250,0 = 620,0 kg |
| do 110,0 kg | Ing. Jozef Beťko | 180,0 + 212,5 + 265,0 = 657,5 kg |
| nad 110,0 kg | MVDr. M. Baran | 155,0 + 215,0 + 225,0 = 595,0 kg |
Prvý seniorský medailista z M-Slovenska - Pavol Schottert
Už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia bol Pavol Schottert, syn významného pedagóga,
topoľčianskeho futbalistu a futbalového trénera Vojtecha Schotterta (pomenovaný je po ňom futbalový štadión), známou postavou nielen v okresnom meste. Územčistý chalan s genetickými predpokladmi pre silový šport upozorňoval na seba v tom čase mimoriadne populárnym kulturistickým cvičením, keď výrazne zlepšoval nielen parametre svojej figúry, ale najmä svoje silové dispozície. Najskôr cvičil doma (býval pod oblúkom nového topoľčianskeho cintorína pri hlavnej ceste) s podomácky vyrobeným náčiním. Na balkóne topoľčianskej sokolovne sa objavil v roku 1969, no po krátkom čase z rôznych príčin odchádza a trénuje s kamarátmi doma.
Majstrovstvá Zsl. kraja 1975 v PWL v Leviciach, Pavol Schottert vo svojej parádnej disciplíne drepe.
V roku 1974 opäť prichádza do oddielu a zúčastňuje sa na svojej premiérovej súťaži – v Topoľčanoch na kulturistických majstrovstvách vtedajšieho Západoslovenského kraja obsadzuje 8. priečku. Svoju prípravu stupňuje a v roku 1975 sa stáva prvým topoľčianskym medailistom z majstrovstiev Slovenska, no nie v kulturistike, ale v jej súčasti, v silovom trojboji – v Topoľčanoch získava striebornú medailu.
V tom čase je aj prvým trénerom perspektívnej dorasteneckej generácie, v ktorej hrali prím Partizánčan Anton Šaray a Rybanec Peter Beňačka. Lenže po ich úspechu na M-Slovenska v roku 1976 (Šaray 1. miesto, Beňačka 10. priečka) opäť odchádza. Až v roku 1980 sa znova objavuje medzi kulturistami – tentoraz v posilňovni v suteréne očistných kúpeľov. Začína s prípravou na preteky a s Ľudovítom Bobulom vytvára na krátky čas trénerský tandem v silovom trojboji. Kvalifikoval sa na M-Slovenska v silovom trojboji v Topoľčanoch, kde obsadil 5. miesto. V roku 1981 z oddielu opäť odchádza, ale už natrvalo.
Rok 1976 - V DORASTENECKEJ KULTURISTIKE ZAŽIARIL ANTON ŠARAY
V roku 1976 sa uskutočnili majstrovstvá okresu v silovom trojboji.
Na M-Zsl. kraja dorastencov v kulturistike v Bratislave sa predstavili 4 chlapci – z nich Anton Šaray (1.) a Peter Beňačka (4.). M-SSR 1976 dorastencov v Zlatých Moravciach: A. Šaray (1.), P. Beňačka 10. miesto.
Na M-ČSSR v Ružomberku obsadil A. Šaray v kategórii do 170 cm 4. priečku. Tóno pri rozcvičovaní s Oldřichom Janáčkom (Tesla Brno), ktorý získal v kategórii nad 175 cm striebornú medailu.
V roku 1976 prichádza do oddielu Juraj Borodáč (už v roku 1969 obsadil 3. miesto na I. Majstrovstvách Slovenska v Bratislave – štartoval za Sláviu Košice, kde predtým študoval veterinu); poradie v kategórii do 175 cm: 1. miesto Ladislav Szalay (Nové Zámky), 2. Ján Lamper (Slovenská Ľupča), ale na M-ČSSR Juraj už neštartoval. Za Jurajom vtedy skončil napr. Ján Trška (Košice), Peter Iker (Bratislava).
V auguste v roku 1976 prijali členovia oddielu pozvanie na exhibíciu a súťaž v silovom trojboji do Janovej Vsi, kde sa zakladal kulturistický oddiel Ovocienka (predseda Anton Ševčík) a topoľčianski borci štartovali mimo súťaž.
Dom kultúry v Klátovej Novej Vsi, v druhej polovici nastúpených pretekárov sú Topoľčanci Peter Psotný, Miroslav Tisay, Jozef Pinke, Vladimír Vanko ... Za povšimnutie stojí, že súperiť neváhalo množstvo mladých chalanov z obce.
V novembri v roku 1976 sa uskutočnilo v sále Okresného osvetového strediska Topoľčany, ktoré stálo na parkovisku pod dnešnou jedálňou SOU potravinárskeho, exhibičné vystúpenie topoľčianskych kulturistov pri príležitosti 10. výročia vzniku organizovanej kulturistiky v meste. Predstavili sa členky klubu jazzgymnastiky, kulturisti F. Zubatý, E. Halír, P. Nováčik, A. Šaray a hostia z kulturistického oddielu Drôtovňa Hlohovec František Ecler a v ukážkach silového trojboja výborní slovenskí lifteri Milan Tvrdý a Aladár Hlavna. Pozvanie, bez uvedenia dôvodu, odmietli vtedajší poprední slovenskí kulturisti z Bratislavy.
Rok 1977 - PRVÝ MAJSTER ČESKOSLOVENSKA ANTON ŠARAY
Vo februári 1977 usporiadal oddiel M-okresu v silovom trojboji – dolná časť sokolovne. Do 75 kg: 1. Anton Šaray – 450 kg, 2. Jozef Bartuš – 402,5 kg, 3. Ľuboslav Grác – 390 kg, 4. Matúš Nováčik – 370 kg; do 80 kg: 1. Peter Opát – 420 kg, 2. Anton Ševčík – 415 kg, 3. Jozef Rusnák – 405 kg, 4. Pavol Volčík – 390 kg, 5. Oto Valuch – 375 kg, 6. František Ježík – 370 kg, nad 80 kg: 1. Ladislav Číž – 450 kg, 2. Ján Barát – 445 kg, 3. Leoš Rotter – 440 kg, 4. Jozef Pinke – 425 kg, 5. Stanislav Halmo – 392,5 kg, 6. Vít Aneštík - neplatný pokus v tlaku v ľahu. Rozhodovali: Stanislav Goga, Milan Ondrejička, František Zubatý.
V roku 1977 boli dorastenecké M-Slovenska v Topoľčanoch; v kategórii do 170 cm, Topoľčanec Milan Jankovič, štartujúci za Piešťany - chodil tam na strednú školu, získal 4. miesto a Anton Šaray víťazí po druhýkrát - na lavičke vytlačil 130 kg (zaujímavosťou je 3. miesto začínajúceho Jozefa Grolmusa v tejto kategórii, neskoršieho výborného čs. a nemeckého kulturistu, pochádzajúceho z Veľkých Ripnian, štartujúceho za Vinohrady Bratislava - stredné odborné učilište v bratislavskom Slovnafte). Tóno Šaray si však počína úspešne aj na M-ČSSR v Kadani (Česko), kde získava titul dorasteneckého šampióna ČSSR (tréneri F. Zubatý a P. Selecký) a M. Jankovič obsadil 7. priečku.
Tento mimoriadny športový úspech nedokázali adekvátne oceniť nielen funkcionári materskej TJ TS Topoľčany, ale ani OV ČSZTV, hoci im dával osobne najavo svoju nespokojnosť s ich nevšímavosťou a laxným prístupom aj Tónov otec, ktorý sa oprávnene dožadoval ocenenia svojho syna.
Rok 1978 - aktivity oddielu ochabli
Tóno Šaray obsadil na májových majstrovstvách Slovenska juniorov v Púchove 4. priečku; 1. V. Vaculčiak (SZ Lučenec), 2. J. Filip (VŠP Nitra), 3. P. Lancko (ZŤS Detva). Na júnových majstrovstvách Československa v Košiciach neštartoval a na jeseň odišiel na dva roky na základnú vojenskú službu.
V roku 1978 sledujeme takmer ročný útlm v aktivitách oddielu, keď o činnosti oddielu hovorilo iba 4. miesto A. Šaraya na M-SSR juniorov v kulturistike. Pre progresívny rozvoj kulturistiky v meste bola nevyhnutná zmena v štruktúre a organizácii oddielu. Na sklonku roka prišli do oddielu nádejní pretekári Ján Niko, Josef Matocha, Bystrík Káčer a Ľudovít Bobula.